it is what it is [13+]

4. chapter

"Mel, no taak daj si ešte!" bolo mi totálne zle. Myslela som, že asi umriem na otravu alkoholu, ale ostatní to do mňa neustále liali.

Vraj choď von s kamarátmi to bude v pohode ísť von so samými chalanmi.

Jasné...

Keď som bola vonku s Gabom tak ten ma aspoň trochu krotil, ale takto ako keby som bola nesvojprávna.

Niekto mi dal do ruky fľašu, nerozmýšľala som a odpila si. Absolútne som nevnímala, mala som v sebe dobré dve promile.

Postavila som sa a tackavo sa presunula z múriku, na o trošku vzdialené lavičky.

Sadla som si a privrela oči. Bolo mi ťažko, mala som čo robiť, aby som obsah žalúdka nepozorovala na tráve. Zrazu okolo mňa niekto prešiel a sadol si vedľa mňa.

Zacítila som ruku na mojom kolene. Pozrela som sa smerom na dotyčného. Vôbec som netušila kto to bol.
Mala som z neho veľmi zlý pocit.

Snažila som sa dať tú ruku preč. Ale on mal stisk príliš silný.

"Pustite ma," povedala som koktavo, naklonil sa ku mne a zašepkal.

"Netvár sa, viem kto si. Veď dáš každému tak sa prestaň tváriť, že nie si taká." začala som sebou trhať a mykať sa.

"Prosím nie. Pustite ma, prosím!" ale bolo to márne. Začal ma vyzliekať, zatiaľ čo ja som plakala a stále prosila aby ma nechal na pokoji.

Už som mala dole tričko keď som odrazu niekoho zbadala. Odsotil toho chlapa a nežne ma vzal do náruče a niesol ma, nevedela som kto to je, ale v tej chvíli mi to bolo jedno, hlavne že ma zobral preč od toho perverzáka.
Zaborila som hlavu do jeho hrude.

///

Pomaly som otvorila oči. Oslepilo ma silné svetlo. Neuveriteľne ma bolela hlava. Trošku som sa posadila.

Zistila som, že nie som u seba doma, ale na moje počudovanie som ležala v cudzej izbe. Keď som si zvykla na svetlo uvidela som oproti postele, na ktorej som ležala gauč, na ktorom ležal Matej.

"Čo to kurva.." povedala som si potichu, ale hneď som to aj oľutovala, pretože v hlave mi zaznela silná bolesť.

Opatrne som sa postavila a zistila, že som len v spodnom prádle. Skúsila som pohľadať svoje oblečenie. Neúspešne.

Pomaly som prešla k spiacemu Maťovi. Trochu do neho drgla. Nič.

"Maťoo.. Maťo.." potriasla som ním mierne. Prebral sa. Zaklipkal očami a pozrel na mňa. Usmial sa.

"Mohol by si mi vysvetliť čo sa stalo, že ležím u teba v posteli v spodnom prádle?" posadil sa na jeho dočasnú posteľ.

"No.. v noci som šiel domov od kamaráta a šiel som okolo mestského parku. Videl som tam pár ľudí, dosť kričali a pili. Prechádzal som okolo lavičiek keď pri jednej som zbadal nejakého chlapa, ako vyzlieka nejaké dievča a nevyzeralo že by sa jej to zrovna páčilo. Normálne by som to neriešil, ale započul som teba. A tak... som ťa proste od neho vzal k sebe domov keď už si mala len rifle." pozrel sa do zeme.

Neveriacky som na neho pozerala, ale nakoniec som sa mu vrhla okolo krku. Absolútne ma nezaujímalo, že som pred ním skoro nahá.

Objimala som ho okolo krku on ma objal tiež a posadil si ma obkročmo na kolená. Z oka mi vypadla slza.

"Ďakujem," vzlikla som "Maťo.. ani si nevieš predstaviť aká som ti vďačná."

Pozrela som mu hlboko do očí, vedela som, že to čo videl v mojich očiach bolo viac ako čo som dokázala povedať slovami.

Pozrela som mu na pery a potom späť do očí. Vtedy sa ku mne naklonil a jemne ma pobozkal.

Nežne mi priložil svoje mäkké pery na tie moje. Zavrela som oči a užívala si tú eufóriu. Na tento moment som čakala tak dlho, ale bolo to úplne iné ako som si to vždy predstavovala. Bolo to ešte silnejšie.

Dal mi ruky okolo pása a pritiahol si ma ešte bližšie k sebe. Rukami mi pomaly prechádzal po chrbte. Každý dotyk. Každé pohladenie mi spôsobovalo neopísateľný pocit.

Naskočila mi husia koža. Až teraz som si uvedomila, že je vlastne tiež skoro nahý. Mal na sebe len tričko a spodné prádlo.

Po chvíli sme sa od seba oddelili. Pozreli sme si do očí a usmiali sa.

"Toto bol ten najkrajší bozk v mojom živote." povedal úprimne.

"Toto bol môj jediný pravý bozk v živote." Povedala som s miernym úsmevom na perách.

"A páčil sa ti?" spýtal sa s provokatívnym, ale stále láskavýn pohľadom.

"Vieš ako dlho som čakala na tento moment kedy budem polonahá v tvojej spálni sedieť na tvojich kolenách?" zasmiala som sa
"ale ani toto nie je celkom skutočné... neľúbiš ma. Skôr.. to bol bozk z ľútosti, povedala by som." pozrela som na neho tentokrát vážnejšie s mierne sklamaným výrazom tváre.

"Vieš Mel... toto bol ten najúprimnejší bozk aký som kedy niekomu dal. Vieš, premýšľal som a.. veľmi veľa pre mňa znamenáš a keď som ťa včera videl aká si bola bezbranná tak sa vo mne niečo zlomilo a uvedomil som si, že asi ťa mám radšej ako som si myslel." v hlave sa mi prehrávalo všetko čo sme spolu zažili.

Keď sme sa ako malé decká naháňali po sídlisku. Ako ma učil s Gabrielom bicyklovať. Akú mali zo mňa obaja radosť keď som sa dostala na svoju vysnívanú strednú. Zrazu mi všetko prišlo až priveľmi dokonalé.

Pozrela som na Maťa, ktorý sa na mňa neustále pozeral mierne vystrašeným pohľadom, pretože nevedel akú reakciu očakávať.

Usmiala som sa a znovu sme sa jemne pobozkali.