Cestovatelia

Kapitola 9. Spálená

Myslím, že som odhadovala správne. Prebúdzam sa vo veľmi rušnom prostredí. Ľudia tu v jednom kuse kričia a myslím si ,že sú strašne rozčúlení a nahnevaní. Neviem prečo, snažím sa otvoriť oči nejde to. Vlastne mám ich otvorené. Lenže stále vidím čierne svetlo. Počkať... Takto som sa už cítila ,ale že vôbec to nie je dobrý pocit. Cítim ako mi na tele naskakuje husia koža a od toho pocitu sa až trasiem, je mi zle. „Takže niekto sa nám tu prebral" Nejaký ujo to dopovedal a dal mi dole tú látku alebo čo to je. Nemohla som to zistiť, ruky som mala spútané a stále ich mám. Svetlo ma oslnilo na hodnú chvíľu, až som nakoniec uvidela ,že sa nachádzam v vo väzení, spútaná a strašne ma všetko bolelo. „Zuzka!" Počujem dobre? Alex? Ten jeho hlas ma vždycky zahreje pri srdci... „Pustite ma k nej!" „To nemôžeme!" „Urobte čo povedal! Okamžite!" „Áno princezná, ale riskujete váš život." „Lucia! Alex! Som tak rada ,že vás vidím." Obidvaja ma silno objali. „Čo sa stalo?" „No...Asi začnem od začiatku... Zachránila si Luciu. No bohužiaľ... Bola tam Petra a kričala na vojakov, že si čarodejnica. Neviem ako sa tam dostala, ale vôbec nie si čarodejnica, si tá najlepšia osoba akú poznám. Vojaci tomu uverili. Jeden ťa tak silno buchol, až si odpadla. A až doteraz si sa nevzbudila... Boli to ťažké dva dni bez teba" prerušila som ho „Dva dni? ako je to možné?" „No neviem, nechcela si sa vzbudiť. A mám strašnú správu..." vyšli mu slzy. „Zuzka... Zákon prikazuje ak sa vyskytne osoba, nazývaná čarodejnicou a je to dokázané, nič sa nedá robiť. Sme bez moci. Lucia skúšala prehovoriť nevlastných rodičov, no lenže nepodarilo sa jej to. Ale dali nám ponuku... Buď odídeme z celých britských ostrovov a nikdy sa tu už neukážeme a to platí aj pre mňa a Luciu, lebo sme sa ťa zastali. Alebo buď tá najhoršia možnosť na svete... No proste to ani nechceš vedieť. A ani ti to nepoviem, lebo sa do zajtra zbalíme a odídeme..." „Nie, povedz mi to" „Nepoviem, lebo to nedopustím" „Lucia? Povedz mi to tak ty. Prosím Ťa" „No... Proste... Spomínaš si na ten seriál čo sme pozerali ešte pred týmto všetkým?" „Áno spomínam..." „Tak bol o čarodejniciach a pamätáš sa na koniec ,že? Ak nie tak si ani neskús spomenúť..." Všetko si pamätám z toho seriálu a oni si robia srandu ,že? Prečo ma považujú za čarodejnicu? Prečo? Veď som aj princeznú zachránila a nikomu som neublížila... Slzám sa nedá len tak povedať nie. Začala som plakať a to poriadne... 

Prešlo asi päť hodín a stále nad tým premýšľam. Čarodejnica a ja? A neviem ani pomyslieť na to, že budem upálená na hranici a s tým aj, proste už nebudem na svete... Moja myseľ myslela len na to najhoršie... Ale proste musím byť upálená, lebo čo keď sa niekde v Anglicku skrýva Lenka a za ňu to stojí a za bezpečie Lucii a Alexa... Takže v žiadnom prípade sa nebudeme baliť a musíme ju nájsť, aspoň oni, lebo ja budem... už nebudem... Prešiel deň a moje myšlienky boli čoraz temnejšie... a musím to urobiť, len tak sa dá všetko urovnať a nájsť Lenku... Dvere vo väzení sa otvorili a vošiel Alex s Luciou... „Tak ide sa z Britských ostrovov. Šup ,už sme ti všetko pobalili. Zuzka?" opýtal sa s úsmevom na tvári Alex, možno po tomto čo mu teraz poviem tak nadšený nebude.. „Alex, prepáč ja nemôžem odísť..." „Čo to hovoríš za blbosť. A čo keď nemôžeš, ale musíš kvôli mne a Lucii" „No lenže kde je Lenka? Čo keď je niekde na britských ostrovoch a my jej nebudeme vedieť pomôcť, čo keď je v nebezpečí a my to nikdy nezistíme. Čo potom?" „Zuzka, myslím si ,že nie je na britských ostrovoch. Je určite niekde v Európe alebo Amerike..." prerušila som ho „To nevieš isto. Vy ju nájdete aj bezo mňa a mojej pomoci. Hlavne mi sľúbte ak sa dostanete do budúcnosti tak odkážte mojej rodine, že ich ľúbim a všetko som to robila preto aby ste sa zachránili, pre veľmi dobrú vec" Alex začal plakať „Zuzka toto nehovor! Ty im to povieš sama a bodka" „Ale ja to musím urobiť. Mám vás obidvoch strašne rada a vy Lenku nájdete. Verte mi. Len musíte pozorne hľadať" objal ma „Nie Zuzka toto nesmieš urobiť. Nie Zuzka. Toto ti zakazujem! Vyjadri sa k tomu Lucia. Povedz jej ,že toto nesmie urobiť" „Alex má pravdu! Naozaj toto nesmieš. Vieš jak by si nám chýbala. Alex mi všetko povedal, ako si tieto schopnosti dostala a ty nie si čarodejnica a to určite vieš aj ty sama!" „Tak ti aj povedal, ako riskujem keď tieto schopnosti používam. Neviem či sa raz neotočím na zlú stranu a nebudem mať nad tým moc. Bude to riadiť temnota..." „To nedovolím. Viem ,že máš v sebe len dobro. Zuzka..." „Každí v sebe máme temnotu a tá raz vyjde na povrch a neviem či ju budem vedieť ovládnuť. Odkážte to mojej rodine ,že ich mám veľmi rada. Aj vás mám strašne rada a chcem pre vás len to najlepšie. Je to pre vaše dobro... Stráže! Už som sa rozhodla! Pripravte tú hranicu" „Dobre, ale toto čo si teraz povedala sa nedá zvrátiť" „Ja to chápem!" „Vy zmiznite mi z očí!" povedal dozorca a chytil Alexa za ruku a potiahol ho. Lenže on sa tak ľahko nedal... „Nie nechajte ma na pokoji! Keď musí ona tak ma nechajte uhorieť s ňou!" „Nie a už sa pohni!" „Zuzkaaa!" Alexov hlas sa zďalovaľ, až nebolo počuť nič.