Cestovatelia

Kapitola 10. Rozjasnenie

„Bože môj takúto blbosť už nikdy neurob!" silno ma objal „Vieš ,že som musela" „Nemusela ,ale nechajme to už tak. Hlavné je ,že si na žive... A vlastne čo sa vtedy stalo?" „No... Moje schopnosti znova zažiarili, cítim sa aj silnejšia, neviem čo som to v sebe spustila, ale niečo je ináč... Potom ma Lukáš oslobodil a povedal mi, že aj on má schopnosti. Našla som milostné dopisy jeho starých rodičov a potom ste prišli" „Fuuuha to sa toho ,ale stalo" zaškeril sa. „A čo bolo v tých milostných dopisoch" ozvala sa z poza dverí, tichučko Lucia a ja som pustila Alexa a rozbehla sa k nej, objať ju... „No boli o Kataríne a Hansovi, Lukášových starých rodičov. O tom ako sa veľmi ľúbili a potom Katarína jeden dopis nedopísala a rozbehla sa k nemu domov ,aby mu povedala ako veľmi ho ľúbi a tým sa vzdala svojho kráľovského titulu. Zobrali sa a mali deti a tak ďalej, prežili nádherný život aspoň ,tak som si to vyložila ja z toho čo mi povedal Lukáš..." „No a to bola pravda..." povedal Lukáš. „Počkať. Zuzka? Povedala si ,že Lukáš má schopnosti?" „Áno, prečo?" „Ako je to možné? Myslel som si, že si jediná..." „Nie som ,ale nie je nás veľa" „Neverím mu, oklamal a zradil nás" „Hej hej kamoško zle si si to vyložil. Ja som nič zlé neurobil..." obraňoval sa Lukáš a hneď ho prerušil Alex „Veď to ani Zuzka a skoro som o ňu prišiel" „Ja Lukášovi verím a viem, že on nič neurobil, zachránil ma. To Petra nás zradila..." „Aj tak mu neverím ani jedno slovo" „Tak mu never, ale ja mu verím, tak nemohol by si aj ty?" „No a teraz buď múdry Lukáš... Zuzku aj nás začali hľadať všetci z kráľovstva a tak nikdy nenájdeme Lenku" „Kto je Lenka?" opýtal sa zvedavo Lukáš „Alex poviem mu celý náš príbeh, dobre? Aby všetko pochopil..." „Rob si čo chceš" „No tak teraz sa poď ty posadiť, lebo to len tak nepochopíš" „Ja všetko pochopím..." „No určite" zahundral si pod nosom Alex. Všetci sme si posadili a Lukáš nám ponúkol jedlo a vodu. „Ďakujeme" otočila sa naňho Lucia. Lukáš sa usmial a sústredil sa na mňa.

 „My nepochádzame z tejto doby..." „Čo tým myslíš?" „Myslím to, že sme z budúcnosti..." „To nechápem" „Pochádzame z roku 2020" „To si zo mňa robíš srandu, že? Veď to je za približne dvesto rokov" „Nie nerobím. Je to pravda" „Je ti dobre? Nechceš vodu alebo?" „Nie nechcem" „Myslel som si, že to nebude chápať" zahundral Alex a ja som sa naňho zle pozrela. Čo proti sebe majú? „Alex správaj sa slušne... A áno sme z budúcnosti. A vôbec nevieme ako a prečo sme sa sem premiestnili. Cestovali sme časom" „No dobre" tváril sa strašne zmätene. „Všetko sa to začalo jednou súťažou, kde išlo o to ,aby sme prežili dva dny bez jedla v lese. Buď sme ho ulovili, našli alebo boli aj poschovávané rôzne krabice, na takých miestach, na ktorých by si ich hľadal najmenej. Bolo tam aj určite päťdesiat tímov. Museli sme získať čo najviac zástav a pri tom sa nenechať pripraviť o tú svoju. V našom tíme som bola ja, Lucia, Alex a Lenka. Tú súťaž sme nakoniec vyhrali. Nejakí novinári s nami chceli urobiť rozhovor, zjedla som sušienky ,bolo mi zvláštne, videla som čierne svetlo a potom som sa ocitla v Škótsku v roku 1826, vlastne sme tu už dva roky. Našla som Alexa a vtedy sme vedeli ,že máme šancu nájsť aj ostatných. Presne sme to nevedeli, ale strašne v to dúfali. Z Škótska sme sa presunuli sem a našli Luciu. No lenže vy ste ju chceli uniesť a potom som ju zachránila. A ďalej to už poznáš..." „Prečo si vlastne chcel zobrať Luciu?" „Petra ma viedla na zlú stranu. Celé sa mi to nejako nepozdávalo, vedel som ,že robím zle, aj tak som si to nechcel priznať. Zuzka ma vyslobodila z temnoty, kde ma vtiahla moja sestra. Ukázala mi správnu cestu a tak som konečne zistil čo je Petra zač." „A ten dôvod?" „Chceli sme ju zosadiť, lebo toto sa už nie raz opakovalo. Že na tróne vládla princezná, ktorá nemala kráľovskú krv." „Podľa mňa to nie je zlé, určite nevládla nejako hrozne tá predchádzajúca princezná a Lucia by tak isto nevládla hrozne" „Určite by vládla skvele, teraz to už viem" usmiala sa naňho Lucia „Ospravedlňujem sa za všetko čo som vám spôsobil, veľmi ma mrzí ,že svet skoro stratil takú dobrú dušu ako je Zuzka. Naozaj som bol pod vplyvom mojej sestry, ktorá fakt nemala všetko svojej hlave v poriadku, ale bola k tomu vedená, tak isto ako ja. Keď naša mama zahynula pri lodnej katastrofe. Otec nás vychovával sám..." vyšli mu slzy „Nemusíš o tom hovoriť, viem aké to je ťažké pre teba" „Ďakujem" usmial sa.