Po šmýkalke v marble guličkách
tečú moje slzy,
zobúdzam sa zo sna do sna,
niet úniku.
A v krabiciach od topánok
ležím ja, moja persona,
odložená...
ego visí na vešiaku,
každé ráno si ho obliekam.
Už neviem kto som,
nie... už dlho sa nepoznám.
Ale v zrkadle sa vidím stále rovnako.
YOU ARE READING
oči vidia, srdce bolí (ževraj poézia)
Poetryuväznené myšlienky, predtým zabíjané, popravené, za svoju inakosť... tie vyriekla a nebála sa. niekto stlačil spúšť, ona bez strachu, svišťajúcej guľke uhla sa. #likeaninja
