Cesty dlhé do neznáma,
lemované ihličím len.
Vprostred cesty smutná Ana.
Okradli ju o bicykel.
Lesy zlákali ju medzi seba,
deň pomaly sa kráti.
Všade kam sa pozrie jedľa,
les bludisko tvorí.
Zbadá vlka čierneho.
,,Čo ty tu havo?" pýta sa.
Vlk vystrie ucho:
,,Túlam sa."
Vlk započuje zvuk,
korisť, hlad, večera.
Dievča nevydalo ani zvuk,
nevydýchne, bojí sa.
Vlk sa rozbehol,
za Anou však nie.
Jej zo srdca spadol bôľ,
v diaľke vytie znie.
Ana stojí vprostred stromov,
pomaly pohne sa.
Už chce ísť domov,
pomaly stmieva sa.
Zbadá zajaca bieleho.
,,Čo ty tu zajo?" pýta sa.
Zajac ohne ucho:
,,Ja hľadám ťa ."
,,Mňa? Mňa hľadáš zajo?"
Otázka za otázkou padá.
,,Áno, teba, moja Ana,
poď so mnou za roh."
,,Musíme však pozor dať,
vlk po lese chodí.
Ak ho znova chytí hlad,
nebezpečie hrozí."
,,Neboj Ana, pozor dám
na teba to prisahám."
Dievča išlo za zajacom,
nebálo sa, neváhalo.
Vlk neobjavil sa,
čiernota pohltila les.
,,Čo to robíš zajo?
Nechaj ma, choď preč!"
Cesty dlhé do neznáma,
lemované ihličím len.
Vprostred cesty smutná Ana.
Okradli ju o bicykel.
ESTÁS LEYENDO
oči vidia, srdce bolí (ževraj poézia)
Poesíauväznené myšlienky, predtým zabíjané, popravené, za svoju inakosť... tie vyriekla a nebála sa. niekto stlačil spúšť, ona bez strachu, svišťajúcej guľke uhla sa. #likeaninja
