ležal si na vankúšiku
nebeský vankúšik, ba obláčik.
tvoje oči boli zavreté,
tvoja myseľ vypnutá.
a ja som sedela vedľa teba,
tichá, zamyslená, smutná.
neviem, prečo som sa dívala,
ako zavreté oči máš,
a keď si ich už pomaly otváral,
odoprela som si zrak.
mala som zotrvať,
dívať sa do nich ďalej.
naše pohľady by sa stretli,
a ty bys' ma konečne uvidel.
otvoril si oči.
dívaš sa na mňa?
nedívaš?
neviem, nepozerám sa.
bola to moja osudová chyba,
mala som aj naďalej hľadieť.
naše zraky by sa stretli,
neviditeľnou čiarou.
a ty by si pochopil, vedel bys'!
ale teraz nevieš.
pretože ťa nevidím
nie, už ťa nevidím.
a neviem,
či i ty nevidíš mňa.
ahojte,
zde ďalšia časť. dajte vedieť, čo si o tom zatiaľ myslíte. :)
tak a... prajem pekný zvyšok dňa. majte sa. ♥
VOCÊ ESTÁ LENDO
oči vidia, srdce bolí (ževraj poézia)
Poesiauväznené myšlienky, predtým zabíjané, popravené, za svoju inakosť... tie vyriekla a nebála sa. niekto stlačil spúšť, ona bez strachu, svišťajúcej guľke uhla sa. #likeaninja
