Titul nevlastného brata (DOKONČENÉ) ✓

Kapitola tretia

Na nebi bola už nočná obloha, keď sme prišli domov. Mala som pocit, že takto k večeru vonku Chrisa niečo odtrháva od pozornosti. Keď som sa obzrela za jeho chrbtom, nikoho som nevidela, čo sa s jeho výrazom teda vôbec nezhodovalo. Sunul ma rýchlo, akoby ma chcel pred niečím chrániť. Mne to bolo tak tri, pretože som sa cítila viac než spokojne. No telo sa mu uvoľnilo, akonáhle sme prešli cez prah domu. Svoje cesty sme si konečne rozdelili a akonáhle som vošla do izby, som sa rozbehla, odrazila a dopadla na mäkkú perinu podloženú dekou. Tvár som zaryla do nej a prsty posúvala po jemnej chlpatej časti, akoby chytám ušká psa. No moja rozčapenosť sa dlho neudržala, keďže bol čas na večeru. V kruhu celej rodiny. Cestou s izby som svoje tričko naučila lietať a moje telo bolo tvorené už len čiernym tielkom. No neuvedomila som si a úplne mi vyfrčalo s hlavy, že doma už nie sme traja. V spokojnosti som si kráčala do kuchyne, kde som sa medzi dvermi stretla s Chrisom. Pozeral sa na mňa, akoby zbadal srdce sveta a mne až vtedy doplo, že mám odhalené ramená, od ktorých sa do stredu ťahali moje viditeľné kľúčne kosti. Asi si myslíte, že som bola v nejakých rozpakoch, ale opak bol pravdou. Do izby sa mi už vracať nechcelo, tak som to nechala plávať. Nie je to zase tak, že by som na sebe mala iba spodnú bielizeň. To už by som zaradila spiatočku a zutekala s topiacej sa lode.

,, Ideš na večeru alebo ti mám tu hlavu otočiť do protismeru?'' priklonil sa ku mne a pošepol mi:

,, Ja len že si ma prekvapila. Si v tom veľmi príťažlivá. Mala by si si dávať pozor, kto ťa v tom vidí.'' privrela som oči, ústa vložila do neutrálu a zastala si za neho. Dlane som položila na jeho chrbát a potlačila ho vpred. Práve som nebola v situácií, kedy som si mohla dovoliť niečo povedať. Preto to bolo to najľahšie riešenie, než aby som mu strelila tatranku. Štve ma vo vlastnom dome. Vytáča ma, až mi tlak vypovedá služby. Vykukla som za ním akoby mu od ramena rástla druhá hlava a oznámila:

,, Doniesla som ho na večeru. Je veľmi hladný, treba mu nabrať viac ako mne.'' pozeral sa na mňa, zatiaľ čo ja som ho plne ignorovala. Nemala som náladu aj pri večeri riešiť jeho exotické témy. Išla som mame pomôcť s predstieraním a on si sadol blízko otca. Jeho porciu som si zobrala na starosť ja a naložila mu ako za troch. Predpokladám, že má dobre vyvinutý žalúdok a zje všetko pekne od svojej sestry. Vypleštila som oči, keď som si to v hlave len vyslovila. Mama niesla jedlo otcovi a ja Chrisovi. Potom sme si zobrali aj to naše a sadli si oproti nim. Keď videl moju porciu, neodpustil si vydať navonok to, čo mal na jazyku. Musím uznať, že ho mal naozaj hbitý.

,, Aby si sa neprejedla, sestrička.''

,, Nie si až príliš úprimný, braček?'' ani neviete s akou nechuťou som to vyslovila. Rodičia ku podivu iba sledovali náš vymyslený scenár a dalo by sa povedať, že dostali aj väčšiu chuť do jedla, čo sa u mňa povedať nedalo. Stále sa na mňa pozeral akoby mám muchu na hlave. Jeho pohľad ma pomaly začal páliť až som to nevedela vydržať. Zjedla som, čo som mohla a vstala od stola. No vtom dodal aj on:

,, Ďakujem za večeru sestrička, bolo to výborné.'' pomaly mi striaslo každý chlp na chrbte a preto som mu zobrala tanier a ešte naložila.

,, Určite si ešte hladný, tak ti doberiem. Na tak silného chalana, treba aj veľa jesť.'' prikývol s úsmevom, na čo som sa tešila, že si ho strasiem aspoň na chvíľu s dohľadu. Bolo mi totiž to nepríjemné, ako ma skenoval pohľadom a maľoval ho na plátno.

,, Oci, moja sestra vždy tak málo jedla?''

,, Nuž to vieš, sme radi ako je na tom teraz, pretože v detstve mala menšie problémy s váhou. Bola veľmi chudá a jedla veľmi málo. Preto bola často na infúziách, aby jej aspoň tie dodali živiny. No časom sa to zlepšilo. Dostávala väčšiu chuť do jedla, čo aj pomohlo k zvýšeniu jej váhy. Ani nevyzerá, že mala takéto problémy, však?''