Titul nevlastného brata (DOKONČENÉ) ✓

Kapitola osemnásta

Bolo to tak rýchle, až sa to zdalo ako z filmu. Konal ako skúsený a preto má aj tá samotná myšlienka vzrušovala, čo so mnou stváral. Ak sa ale pýtate, či k tomu došlo, sklamem vás. Nakoniec bol on ten, ktorý mi povedal, že nič neurýchli a teraz ho citujem 'si ma nezoberie tak rýchlo ako by to urobil hocikto iný'. Bolo mi to síce ľúto, ale bola som vďačná, že mal vtedy viac rozumu ako ja. Nemali sme pri sebe ani ochranu, takže bol  v tom momente racionálnejší ako ja sama. Vedela som, ako som konala a preto som si uvedomovala, že čím viac bol pri mne, tým viac som sa odtrhávala z reťaze a on sám bol ten, ktorý to všetko miernil. Vedel, kedy prestať, aby som to časom neoľutovala. Nevravím, že si to neužíval aj on, ale obaja sme sa nakoniec zhodli na tomto verdikte. Preto sme iba ako polonahý, no v jeho prípade nahý, ležali pod perinou a v objatí zaspávali. Až do rána, kedy to bola rýchlovka, keďže sa Chris zabudol cez noc odsťahovať do svojej izby. Našťastie bol osud na našej strane a podporil nás v našom pláne. Kým som ležala zakrytá pod perinou, poslal mi vzdušnú pusu, ktorá mi akoby doliahla na líce a potom zdúchol preč. Aspoň to neurobil ako väčšina populácie, že zdrhne bez toho, aby dal vedieť. Bolo ešte o to ťažšie normálne sa chovať pred rodičmi, aby nezistili, akými hriešnikmi sme sa večer stali. Obaja sme to uhrali na výbornú, za čo som sa aj ja sama sebe čudovala. Pretože odpudzovať stále Chrisov potmehúcky výraz, bolo naozaj ťažké. Prisahám, že keby nemáme ten stôl taký široký, že by mi pod ním kopal do nohy, aby mi hocičo s včerajšej noci naznačil. Bolo len vďakou, že tak nebolo, lebo aj bez tak bol až príliš natešený. 

 ,, Vidím že máš až priveľmi dobrú náladu. Čo sa stalo synak?" spýtal sa otec hneď, ako mu mama podala kávu a zároveň ho drgla. 

 ,, Mal som po takom dlhom čase veľmi pekné sny." kiežby vedeli, akými reálnymi snami tou odpoveďou myslel. Zrazu sa obaja pozreli aj na mňa a spýtali sa to isté 

 ,, Ja sa predsa ale neuskŕňam ako tento tu." prstom som ukázala na Chrisa, aj keď môj pohľad stále smeroval na rodičov. Musím nejako zažehnávať to, čo si on nevie žehliť, inak by to tajomstvo puklo skôr, akoby začali Vianoce. Ako každé ráno sme dostali desiaty do školy a už sa chystali na jazdu. Predtým som mu však skontrolovala to oko, ktoré teraz vedelo najviac vypovedať o včerajšej bitke. Sám Chris sa rozhodol, že je to pre neho ešte čerstvé a preto s tým počkáme, kým to Tobiasovi a Amande povieme. Ani jeden sme netušili, čo tomu druhému povedať, keďže to bola pre nás nová skúsenosť. Nevedeli sme, ako sa potom všetkom chovať, keď nás obišli už všetky vzrušujúce chvíle. Namiesto toho sme preto počúvali hudbu v aute. Nemusíme sa predsa každý deň baviť. Občas k tomu stačí aj hudba. No všetko sa zmenilo, keď sme stretli Tobiasa s Amandou ruka v ruke. Boli naozaj zlatý párik, avšak taký protichodný. Tobias bol úplne v poriadku, uvoľnený, na čo Amanda bola v strese už len s toho, ako rýchlo postúpili k držaniu rúk. Viem, že bola schopná aj viac, ale nevedela, ako to k nej Tobias naozaj má. Ale mohla som vidieť, ako boli obaja šťastní, aj keď to bolo len kvôli stávke. 

,,Badám a cítim vo vzduchu niečo nové." priklonil sa k Chrisovi a Amande jemne pustil ruku. Neviem, či teraz Amanda náhodou aj viac nežiarlila na Chrisa, keďže sa mu začínal venovať ako jeho kamarát. Ale bola zvyknutá, že je nepredvídateľný ako strela, takže ju to neprekvapilo ako niekoho, kto by na to nebol zvyknutý. 

,, Badáš akurát tak nový deň s tvojimi neprestajnými hláškami. " odpovedala som na náznak pozdravu, aby sa každý deň nezdal rovnaký a tak trochu aj na povšimnutie. Amanda si okom sledovala Tobiasa, zatiaľ čo jej pery šepkali do môjho ucha 

 ,, Všetko v pohode?" 

 ,, Čo tým myslíš? " pripadala so si vinná aj keď som vedela, že o tom nik nemá šancu vedieť.