Titul nevlastného brata (DOKONČENÉ) ✓

Kapitola tridsiata štvrtá

Neveriacky som sa na ňu pozrela, akoby to bol pre mňa cudzí človek.

,, Tebe hádam úplne zašibalo, matka.'' iné oslovenie som pre ňu v tomto momente ani nemala. S takým opovrhnutým hlasom som sa s ňou nikdy nebavila. Jednoducho ma ale vyprovokovala. Bez žiadnych vysvetlení ako k tomu vôbec došla, ma tu uráža spoločne aj s Chrisom.

,, Ako sa to so mnou bavíš?'' zastavila auto priamo pred tetiným domom a otočila sa kolmo ku mne. Videla som, ako sa jej napli lícne kosti a prekusávala sa cez to, aby povedala niečo, čo by možno vážne neskôr ľutovala.

,, Tak, ako sa bavíš ty so mnou.'' neverila som, že niekedy dôjde k nášmu takémuto vážnemu rozhovoru, kde ani jedna neustúpi od svojej pravdy.

,, Nemôžeš nás len tak odlúčiť, keď ste chceli syna. Mala som na neho dávať pozor a to aj robím.''

,, Bohužiaľ ale s tým, že sa milujete ako pár. A to je v mojej rodine neakceptovateľné.''

,, To ty si jediná, ktorá je proti všetkému, čo sa ti nepáči. Neohliadaš sa na to, komu ubližuješ a aký dopad to bude mať na ostatných. '' kým som si chcela zobrať mobil s priehradky auta, mama ho chytila skôr a dala do svojej kabelky. Toto je už odtrhávanie sa od slobody. Naštvane som sa obzrela na bok oproti domu a otvorila dvere, v ktorých ma slovami zastavila:

,, Ešte sme sa nedorozprávali.'' ja som však vystúpila a tresla dverami.

,, Ale áno, dorozprávali. Jediný, kto je tu zaslepený, si jedine ty.'' snažila som sa vydávať hlas zarovno s kľudom, ale ťažko sa to ovládalo. Ešte viac ma ťažil rozum, keď som si spomenula, ako náramne sa práve dnes všetko zhoršilo. Chris je doma sám a ani len netuší, že ho jeho otec hľadá. Nič som mu nepovedala a práve preto ma teraz výčitky zožierali za živa. Nemám sa mu ako dovolať a ani ako kontaktovať. Mobil mám skonfiškovaný a jeho číslo spamäti neviem. Zazvonila som na dvere, kde mi s úsmevom otvorila teta Lety, avšak po rýchlej chvíli ju vystriedalo prekvapenie, keď videla môj výraz a načervenané tváre od zlosti.

,, Čo sa deje Adrianka?'' ohradila sa hlavou na mamu, ktorá sedela v aute a neodhodlala sa vystúpiť von. Tušila, že to s ňou bude mať niečo spoločné. Poznala svoju sestru dosť dobre na to, aby prišla na problém.

,,Zas sa proti niekomu ohradila?'' prikývla som. Tušila, že odpoveďou bude asi moja osoba. Pustila ma dnu, zatiaľ čo ona kráčala smerom k nášmu autu s dosť výstižnými krokmi. Počula som, ako sa ich tóny zvyšovali do hádky. Mala som pocit, že je to všetko kvôli mne. Možno aj bolo, ale nedokázala som počúvať ich vzrastajúci sa hnev. Nielen že sa obrátila proti otcovi, teraz sa odvracia aj od svojej sestry. Cítim sa ako opovrhované dieťa, ktoré práve stratilo celú dôveru u rodičov.

,, Si normálna? Kvôli takej blbosti? Vedela som, že si konzervatívna, ale nie až tak, že začneš poznačovať svojou hlúposťou aj svoje deti.''

,, Pozri sa na ňu. Všetko to spustila.''

,, Nič nespustila, človek má akceptovať aj to, čo sa mu nepozdáva a obzvlášť, keď si matkou máš byť vzorným príkladom a nie trhať rodinu.''

,, Na koho si strane?'' zasipela na ňu mama stláčajúc stále viac vozidlo.

,, Na strane tvojej dcéry, ktorá je vďaka tebe pomaly v depresiách. Ak nevieš byť vzornou matkou, tak sa na ňu ani nahraj.'' mama zaklapla okno od dverí auta a teta sa otočila do opačného okolia.

,, Idem za našou mamou, večer prídem.'' Lety sa len prudko nadýchla a mykla plecami.

,, Ako vidím, aj manžel nebol za tvoj návrh.'' zamrmlala si pomedzi seba a kráčala do domu. Prišla ku mne, zatiaľ, čo som sedela na gauči a mala dlaňami ukrytú tvár. Netušila som, či plakať, alebo niečím trieskať. Cítila som, ako si ku mne prisadla a ruku mi dala na chrbát. Potom ako sa mi zadívala do očí mi darovala úprimný úsmev.

,, Nič si s toho nerob. Už je raz taká.'' objala ma, na čo som značne zareagovala aj ja.

,, Je so mnou niečo zlé? Že milujem môjho brata?'' hlavu mala na tej mojej a jemne dýchala. S jej krátkymi vlasmi pekne upravenými do každej strany jej to dodávalo krásnu eleganciu spoločne s blonďavými leskami. Zakývala hlavou:

,, Na tom nie je nič zlé. Môžeš milovať koho chceš. A ak to niekto nevie pochopiť, je to len jeho tuposť. '' jemne som vzlykla od nervov, pretože som sa bála toho, čo práve príde po tejto lavíne správ a hádok. Teta Lety bola s tých sestrier, ktorej som sa mohla zveriť s hocičím, keďže ako malá chodila tiež do problémov a bola nazývaná ako modrinové dieťa, pričom mala viacej farieb modrín ako typickej farby pokožky.

,, Potrebujem pomoc.''

,, Pomôžem vám s hocičím, zlatíčko.'' aj keď som už veľká, ten názov od nej, čo mi kedysi dala, nikdy neomrzí. Je pekné, ako nespomína len mňa, ale aj Chrisa. Má ho veľmi rada a aj keď je slobodná, stále má tu eleganciu ale zároveň aj mrštnosť v sebe. Je taký tajný dobrodruh.

,, Chris má problém, ktorý sa snažím vyriešiť, aby mal pokojný život a práve dnes sa všetko pokazilo.'' silno som vydýchla a dlane mraštila do tváre.

,, Nemám ani mobil, ktorým by som ho kontaktovala, že nie je v bezpečí pred svojím bacharským otcom, ktorý ho hľadá a ja sa bojím, že sa mu niečo stane a bude to len moja vina.'' začínala som byť zúfala, pričom ma napadali len tie najhoršie možné scenáre. Pohladila ma po chrbte.

,, Keď príde mama, člohnem jej ho.'' pozrela som sa na ňu s nádejou.

,, Na mňa sa môžeš vždy obrátiť. Som síce taká väčšia čierna ovca rodiny, ale aspoň ti môžem nejako pomôcť s mojej strany.'' Chytila ma okolo ramien, usmiala sa na mňa a štuchla do mňa.

,, Náhodou to je krásne, že sa milujete. Je to podľa mňa úplne normálne. '' mierne som sa usmiala.

,, Ďakujem.'' zodvihla sa a išla mi spraviť čaj a doniesť mi niečo normálne na seba zo svojho šatníka. Dúfala som, že Chris takú prednášku nedostane od otca, ale vedela som, že on nikdy nebol taký agresívny ako mama. V tomto ohľade som bola vďačnejšia, že som to schytala ja. On už mal toho naozaj dosť a zaťažovať ho s bolestivými slovami mami, som ho nechcela.

,, Tvoja mama tu bude s nami, že vraj aby dávala pozor, ale ju si nemusíš všímať, máš tu mňa.'' chápala túto situáciu a preto sa ohradila voči jej predsudkom dosť jasno a vždy, keď ju v týchto dňoch mienila spomínať. Pousmiala som sa a zároveň si letmo všimla, ako si hryziem nechty od nervozity. Ruky som preto zaklapla do kapsy mikiny a klepala nohami pod nimi ešte viac. Neskôr som si aj vlasy prehrabávala, ale to ma prešlo do tej chvíli, kým dosť skoro prišla mama. Vedela som, že keby ujdem, už sa k Chrisovi nedostanem nikdy. Kabelku zložila v predsieni a vošla do kuchyni za tetou, kde panovalo tiché miesto. Ani jedna sa nesnažila načať nejakú tému a preto som sa iba presunula do druhého poschodia, pretože som práve nemala náladu na mamu hľadieť, keďže som v jej tvári stále videla sipiace sa predsudky.

,, Do školy nejdeš, budete sa každý týždeň striedať.''

,, Týmto štýlom potom nečakaj, že bude k tebe taká odmeraná.'' mama silnejšie buchla miskou na linke a odišla do izby. Teta na mňa cez to rýchlo mrkla a ukázala zrakom na jej kabelku a na prstoch znak spánku. Tušila som, že jej môj mobil zoberie, keď pôjde spať, pretože mama nie je ten typ, čo sa drží pri televízií do tretej rána. Na to, aby skoro vstala, musí ísť aj skoro spať. Prikývla som jej smerom a vyšla po schodoch do jej izby a ľahla si na posteľ, aby som aspoň trošku zahodila stále rastúci stres. Áno, všetko sa pokazilo. A práve dnes.