Omylom ~ Mha/Bnha TodoDeku

💚 1. 🥦

Midoriya

Ráno som vstal a spravil čo treba. Momentálne sme bývali v tých "bytíkoch" čo sme mali vedľa školy, takže som sa nemusel nejako extra ponáhľať. Keď som bol už prichystaný tak som pozrel na hodiny. Bolo celkom skoro, čo som nečakal. Nemal som čo robiť tak som sa rozhodol pozprechádzať sa po našom ubytovaní. Celkom rád som to tu prehliadal. Asi by bolo užitočnejšie keby som sa šiel prebehnúť ale čo už. Keď som bol na poschodí kde bol Todoroki začul som rôzne zvuky. Priblížil som sa k dverám a pozrel cez škáru. Todorki práve robil yogu. Ani som si nevšimol aké má Todoroki krásne a vypracované brucho. Takisto aj zadok- NAD ČÍM TO ROZMÝŠĽAM?! Prečo obdivujem jeho zadok?! Samozrejme, má ho pekný a vypracovaný ale takto ďaleko by som zachádzať radšej nemal. Keď som ešte pozrel tak som uvidel aj iné časti tela. Ruky a nohy mal takisto nádherne vypracované. Zrejme dosť cvičil. Na jeho tvári bol stále jeho studený výraz ale bolo vidno, že je mu teplo a nedokázal ho moc udržiavať. Keď bol v nejakých pozíciach tak bolo vidno, ako sa snaží aby ju udržal. Niekedy si tak vzdychol ako som počul keď som šiel okolo. Začal som cítiť červeň na lícach. Ja... Ja sa červenám?! Potom som si vlastne uvedomil, že ma môže hocikto spatriť ale bolo už neskoro. Za mňou stála Ashido, ktorá vyzerala, že tam už dlhšie stojí a práve ma chcela vyrušiť. ,,Ahoj Midoriya, na koho tu s takými červenými lícami pozeráš?" ,,J-ja, na nikoho." Nervózne som sa usmial a postavil pričom som rýchlo zakryl špáru svojím telom aby sa tam Ashido nedokázala pozrieť. ,,Ale no, ukáž! Čo tam Todoroki robí, že sa tak červenáš?" ,,A-Ashido nie!" Odstrčila ma a pozrela sa. ,,A~ Takže ťa zaujíma ako robí Todoroki yogu?" ,,N-nie, nie je to tak ako si myslíš, ja- ja len-" začal som sa červenať tak, že by si to pomaly aj Todoroki všimol. ,,Dorozprávaš mi to nabudúce, pomaly by som sa mala vybrať do školy." Povedala Ashido a s úškrnom na tvári odišla. Znova som sa pozrel ale Todoroki to už balil a i-išiel sa prezliecť?! Okamžite som sa odsunul od dverí a zčervenal som. 'T-to predsa nemôžem' povedal som si a pozrel sa na hodiny. Asi by nebol zlý nápad už pomaly ísť. Keď som práve chcel odísť Todoroki vyšiel z izby s taškou a pozrel sa na mňa od nôh až k mojej tvári. ,,Dobré ráno, Midoriya." Povedal a mne prešli zimomriavky po celom tele. ,,D-dobré ráno Todoroki-kun!" ,,Prečo si tu?" ,,Noo, povedal som si, že by sme mohli ísť spolu do školy len som si zabudol svoju tašku u mňa na izbe, hehe." Nervózne som sa zasmial. ,,Nevadí, kľudne si choď po tašku, pôjdem s tebou." ,,D-dobre" Usmial som sa a šli sme ku mňe. Začal sa obzerať po všetkých AllMight veciach. Trochu som sa začervenal. Asi som sem nemusel ťahať všetky figúrky a tak. Zobral som tašku, vyšli sme von z izby a zamkol som ju. Po ceste do školy bolo dosť trápne ticho ale keď som sa pozrel na Todorokiho, tak sa jemne červenal a usmieval sa. Nikdy som ho takto nevidel. Bol naozaj úžasný... 'A- áno, je úžasný kamarát! Nič viac nič menej.' Pomyslel som si a pozrel rýchlo pred seba. Zčervenal som. Dúfam, že si Todoroki nič nevšimol. A vlastne, nad čím vtedy premýšľal. Že by mal niekoho rád? Alebo sa na niečo teší? Neviem. Potom Todoroki rozbil ticho: ,,Čo si tam naozaj robil, Midoriya?" ,,Kde?" ,,Ty dobre vieš." ,,T-ty myslíš p-pred tvojimi d-dvermi?" ,,Mhm" ,,Jaa ehmm...." začal som sa dosť červenať. Asi to bolo na mne dosť vidno. Začal som však rozoberať nejakú inú tému aby som hento zakecal. Našťastie sa mi to podarilo. Keď sme prišli do triedy tak sa na mňa Ashido uškŕňala. Chcel som si myslieť, že na to zabudla ale očividne nie. Keď som si sadol a zložil tašku tak som si trochu povzdychol. Zrazu ma niekto za chrbtom oslovil a ja som podskočil. ,,Prepáč, Midoriya. Nechcela som ťa vystrašť." Povedala Ashido a potom sa na mňa pozrela. ,,Taak, prečo si porozoval Todorokiho počas jeho yogi?" ,,J-ja... Robil som to pre môj výskum. Vieš ako si píšem tú knižku, chýbajú mi tam informácie, tak som ich chcel doplniť." Nervózne som sa usmial. Ashido sa práve nadychovala aby niečo povedala ale zazvonilo a Mr. Aizawa prišiel do triedy. Ďakujem Vám Mr. Aizawa. Uvoľnil som sa a začala hodina.