Omylom ~ Mha/Bnha TodoDeku

💚 3. 🥦

Midoriya

Prešlo niekoľko hodín. Matika, angličtina... pri poslednej som trochu klipkal očkami. Ledva som ich mal otvorené. Nakoniec som ich zavrel úplne. Bolo tu krásne. Bol som na lúke, ležal som na deke a kukal na oblaky. Okolo mňa čvirikali vtáčiky a jemný vetrík osviežoval teplý deň. Zrazu ma niekto zobral za ruku. Trochu som sa zľakol. Otočil som sa na danú osobu a bol tam červenajúci sa Todoroki-kun. 'Čo tu so mňou robí Todoroki?! Prečo sme sami?' Spýtal som sa v hlave a zčervenal som. Bol naozaj blízko a videl som mu do očí. Mal ich... prekrásne. Jedno ako more v ktorom sa ľahko stratím a druhé ako zem kde môžem pevne stáť, no predsa len sa môžem prepadnúť do nejakej hlbokej jamy. Zrazu sa ku mňe ešte viac naklonil a jemne sa naše pery dotkli. Začal som úplne horieť. Bolo mi teplo, no i zima, bolo to však.... slovami to nejde... Cítil som sa ako vo sne (v ktorom aj som). Potom ma Todoroki začal trochu vášnivejšie bozkávať. Nebránil som sa. Pravdu povediac... bolo to celkom príjemné. Potom som sa trochu spamätal a odstrčil od seba. Pozrel na mňa so smútkom a zrazu sa pod ním objavila obrovská diera, do ktorej sa hneď prepadol. ,,Midoriya, prečo?" ,,Todoroli-kun, niee!!" zakričal som naň ho so slzami v očiach. ,,Midoriya........" Jeho hlas sa strácal v obrovskej diere. ,,T-todoroki-kun... nemôžem *vzlyk* ťa stratiť.... *vzlyk*..." Zavrel som oči a... počul som ďalšie volanie ,,Mido... Midoriya.... si v pohode?" Zrazu som otvoril oči a bol som znova v triede. ,,Midoriya! Si v pohode?" Bol predo mnou Todoroki-kun. Naklonil sa ku mne a utieral mi slzy, ktoré mi stekali po tvári. Ani som si neuvedomil, že plačem aj v reále...

,,Si v pohode, Midoriya? Kričal si moje meno a... vravel si, že ma nesmieš stratiť... Snívalo sa ti niečo zlé?"
Povedal Todoroki a ja som sa na neho hneď vrhol a objal ho.

,,T-Todoroki-kun!! Si v pohode!" Znova som sa rozplakal. Z časti som vedel, že to bol len sen ale aj tak som sa o neho strašne bál. ,,Midoriya?" Povedal spýtavo Todoroki a po chvíli ma objal naspäť. ,,Aj ja som rád, že si tu so mnou, Midoriya." Povedal a stisol som ho ešte viac.

Cestou do našich "bytíkov" bolo dosť ticho. Obidvaja sme kukali pred seba alebo na zem a strašne sme sa červenali. Čo mal znamenať ten sen? Že Todorokiho stratím? A-ak hej... Musím ho ochrániť! Budem neustále s ním a nespustím ho z očí! Nechcem aby zmizol. Bol... môj. T-te-teda bol môj kamarát! Ale aj tak. Nechcel som ho stratiť. Znova sa mi objavili slzy na krajíčku no Todoroki sa zase nahol ku mne a slzy mi utrel:
,,Si naozaj v pohode, Midoriya? Povieš mi čo sa ti snívalo?" ,,T-to nie je podstatné. Chcel som sa ťa vlastne spýtať či by som nemohol dnes prespať u teba, t-teda ak je to s tebou v pohode." Usmial som sa a on sa na mňa udivene pozrel. ,,Um.. Jasné, nevidím v tom problém. No Aizawa sensei nechcel aby sme ponocovali spolu, tak musíme byť extra opatrní." ,,Jasné!" Povedal som a žiarivo som sa na neho usmial a on sa jemne začervenal.

Odprevadil som ho k izbe a povedal som: ,,Ešte si idem zobrať nejaké oblečenie z mojej izby, hneď budem tu." ,,Dobre." Povedal Todoroki a šiel som k sebe na izbu.

Keď som otvoril dvere tak som tam zazrel Ashido ako sedí na mojej posteli. ,,Takže... informácie do tvojej knižky, hej?" Povedala a uškrnula sa na mňa. Prečo práve teraz? Ponáhľal som sa za Todorokim. Nechcem ho nechať čakať!

,,Treba niečo, Ashido?" ,,Prečo nedoberieme tú tému o ktorej sme sa rozprávali?" ,,T-to nie je p-potrebné." ,,Ale no~ Prečo si NAOZAJ sledoval Todorokiho pri yoge?" ,,J-j-ja hehe..." Nemal som šajnu ako jej odpovedať. Veď sám som nevedel čo som tam robil. Ale vyzerá, že ma nenechá dokým jej nedám jasnú odpoveď. ,,No... ja..."

/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-

Tu je zase autorka :D Dúfam, že nevadí taká kratšia kapitolka :P ale ani ja sama neviem čo tam ešte  dám. Nechcem vám však spoilerovať, tak sa uvidíme nabudúce!! (Ospravedlňujem sa ešte za všetky gramatické chyby, ktoré v kapitolách nájdete 😅)

- Autorka