Omylom ~ Mha/Bnha TodoDeku

💚 16. 🥦

Prišli sme do našich bytíkov a na chodbe bola Yaroyozu s Urarakou a niečo tam panikovali s papiermi. So Shotom a My Strawberryim sme k nim prišli a zmätene sa na nich pozreli. ,,Midnight nám zabudla na konci vyučovania rozdať papiere. Mr. Aizawa za mnou došiel a dál nám papiere, ktoré máme pozordávať." ja som sa jemne usmial na nich a poďakoval, že sa toho ujmuli. Potom Yaroyozu pozrela na Uraraku a podala jej tri papiere. Uraraka ku mne podišla s červenou tvárou mi podala papiere, pričom do toho zamiešala aj nejakú kartičku, či skôr obálku. Usmial som sa na ňu. ,,Ďakujem, Uraraka!" ,,V-v poh-pohode." ,,Ďakujeme, Yaroyozu a Uraraka." ,,V poriadku. Predsalen som podpredsedníčka."

.

.

.

Keď sme prišli na našu izbu, tak som si sadol a chcel sa pozrieť na obálku čo mi dala Uraraka. Bola ružová. No nejako mi to nepripadalo čudné, keďže sa aj jej kostým skladá hlavne z tej farby. Zrejme to bude niečo s hrdinami a tréningom. Na zadnej časti (len tej obálky) bolo krásnym pravopisom napísané ,,Od Uraraky pre teba, Deku <3" ... Srdiečko? Asi som nepochopil správne význam tohto listu. ,,Ukáž." povedal Shoto a načiahol sa po list. ,,Neviem čo má znamenať tento list..." ,,Prečo ho jednoducho neotvoríš?" spýtal sa My Strawberry. ,,Neviem... Nejako ma to nevábi." Shoto si prezrel obálku a niečo šepol My Strawberrymu. Obálku položil na stôl a obidvaja sa ku mne začali približovať. ,,Izu, nasledujúce dni budeme dosť zamestaní... Nemohli by sne ešte dnes trochu..." povedal My Strawberry a Shoto si jemne oblízol pery. Potom sa na mňa Shoto hodil a chytil mi bradu. ,,Trochu užiť?" zčervenal som. Dúfam som, že ich to už znova nenapadne. Minule ako ma provokovali tak som skoro... Prehltol som. ,,J-ja ne-viem." ,,Len s tvojim súhlasom." povedal jemne Shoto a My Strawberry už prišiel za mňa a jemne mi dýchal a hrýzal moje ucho. Aaahhh, predsalen... Asi to aj ja... Trochu chem...

~Ehm ehm scéna~
Jemne som prikývol hlavou. ,,Potrebujem verbálne potvrdenie." šepol mi do ucha My Strawberry. ,,A-áno. Môžte. Aj aj ja to c-chem." Shoto s My Strawberrym sa uškrnuli a My Strawverry mi začal dávať doke tričko a chytať brucho a hruď. Shoto si zatiaľ uvlastnil moje pery. Vášnivo ma bozkával. Keď My Strawberryove prst znova zavadili o moje bradavky tak som trochu zavzdychal ,,Ahn..!" Tým, že som otvotil ústa tak mal Shoto možnosť vkĺznuť do mojich úst. Jeho jazyk bol taký jemný a zároveň drsný. My Strawberry mi začal bozkávať môj krk a keď našiel moje 'sladké miesto' tak mi ho začal nieuveriteľne siakať. ,,Ahg...!" zase som zavzdychal keď sa My Strawberry odlepil. ,,Wow, krásnu značku si mu spravil." pochválil Shoto. ,,Značku?!" trochu som začal panikáriť. ,,Teraz sa tým nemusíš zaoberať~" povedal My Strawberry a Shoto ma uložil na posteľ a dali mi dole nohavice. (Na sebe mal ešte trenírky.) Shoto mi začal bozkávať hruď a dráždiť mi bradavky. ,,Nghah!" zrazu mi My Strawberry začal dráždiť moje medzinohie (u know what I mean 😏).
...okej, okej, nie som dobrá v opisovaní takýchto vecí. Teraz si položte mobil dole a podrobne si predstavujte čo sa dialo ;) prípadne ak chcete spravím potom samostatný chapter o tomto.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
~ koniec ehm ehm scény ~
Všetci sme ostali spotení ležal na posteli. ,,Pôjdeme potom na zrmzlinu?" povedal som a obodvaja sa rozosmiali. Ich smiech bol neiveriteľne sladký. Prečo sa nesmejú častejšie. ,,Tak pôjdeme~ ??" ,,N-no dobre." utieral si slzy zo smiechu Shoto. My Strawberry prikývol. Sadol som si a obidvoch som pobozkal na čelo. Trochu sa začervenali. Povedali sme si, že by bolo fajn sa osprchovať keď sme takí spotení. Keď sme prišli zo spŕch, tak sme sa obliekli, zbalilu peniaze a veci čo sme potrebovali alebo chceli a išli sme. List som nechal neotvorený na stole.

.

.

.

.

.

.

,,Poznám jedno miesto s naozaj úžasnou zmrzlinou! Stačí ísť týmito uličkami a potom stále rovno." ukazoval som My Strawberryimu a Shotovi na mobile. Oni prikyvovali a súhlasili. ,,Je to špeciálna skratka ktorou som ako malý chodieval s mamou. V tých časoch tu mali aj 'All Might zmrzlinu'!" ,,Neznie to trochu kanibalisticky?" spýtal sa nahlas Shoto. ,,Ja viem, hehe" usmial som sa na nich.

Keď sme došli na miesto tak vyzeralo, že to tu ešte funguje. Mal som pochyby, keďže to bolo dosť dávno čo som sem chodil. Vošli sme dnu a tam bol nejako povedomý pán za pultom. Pozrel sa na mňa a skoro mu spadli okuliare. Potom prišiel za mnou a chytil ma za ramená ,,Midoriya? Izuku Midoriya?" ,,Mhm, to som ja." ,,Ako si vyrástol! Pamätáš si ma?" ,,Trochu... Vaše meno bolo... Pán Dai?" ,,Áno!" obímul ma. ,,Skoro som Vás nespoznal!" ,,Ani ja teba, chlapče. Ako je? Mama šťastná? A pozerám, niekoho si sem priniesol, kto to je?" ,,To sú moji spolužiaci... Teda môj spolužiak len ho jeden quirk rozdelil." ,,Dobrý deň." ,,Dobrý deň." pozdravili sa. ,,Ahojte, kľudne ma oslovujte pán Dai alebo jednoducho Dai." usmial sa na nich. Oni len prikývli a Dai ná išiel niekam usadiť. ,,Takže, čo by ste si dali?" ,,Dáme si zmrzlinový pohár. Prekvapte nás." ,,Tak platí!" usmiali sme sa a odišiel. ,,Vyzerá veľmi sympaticky." ,,Mhm." povedali Shoto s My Strawberryim. ,,Dom rád, že tu stále pán Dai pracuje. Niekedy sem môžem zobrať aj svoju mamu." začali sme sa rozprávať.

Keď si to tak uvedomím...

...všetko ide nejako hladko.

Až je to podozrivé...

.

.

.

.

.

.

.

.

/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-

Zase som neskoro.... *výčitky svedomia* Ale dúfam, že sa časť páčila. Môžte písať nejaké teórie do komentárov čo sa podľa vás zomelie.

A...

...

...nemám slov...

...317 reads a 71 votes...

Neuveriteľne vám ďakujeeem 😭 Fakt som nečakala toľko záujmu o tento príbeh 🤯 STE VIAC NEŽ ✨ A M A Z I N G ✨ vy ste proste niečo neopisateľné, čo ma každodenne dodáva motiváciu pracovať a posúvať sa ďalej, vďaka vám a len vám som znova začala sa viac venovať škole a cvičeniu, vďaka vám sa mi každodenne tvorí na tvári úsmev, vďaka vám tento príbeh pokračuje, takže bez vás... By toto nikdy neexistovalo, nikdy by som to nedopísala. Neviem ako mám vyjadriť svoju vďačnosť, ja momentálne plačem, ja... Naozaj vám z celej duše ďakujem 😭😩👏❤💗❣

- Autorka <3