Omylom ~ Mha/Bnha TodoDeku

🔥 8. ❄

Todoroki:

Do izby vošiel rozospatý Aizawa sensei. Nevyzeral, že by mal moc dobrú náladu...

,,Čo sa tu preboa stalo?"
.

.

.

.

.

Ja aj Midoriya sme boli potichu. Stále som sa nevedel spamätať z toho čo sa stalo predtým... Potom však Midoriya začal rozprávať. ,,No... Chcel som vidieť ako Todoroki používa svoje schopnosti a omylom začali horieť matrace. Moc sa ospravedlňujem."
,,Ahh, problem child. Dám ti zajtra nejaký trest. Tým, že nemá teraz Todoroki kde spať, tak bude dnes u teba. Ale nič nevymýšľajte. Rozumiete?"
,,Mhm!" obidvaja sme prikývli. Potom zavolal Aizawa sensei Midoriyu von z izby a ja som sa prezliekol a zbalil sa. Zrejme strávim u neho nejaký ten čas...

~Flashback~

,,Prečo sa dnes správaš tal čudne, Todoroki?" spýtal sa ma Aizawa sensei keď sme boli sami v triede.
,,Ani neviem. Bol som zaujatý na Midoriyu..." zostal som prekvapený, že som to povedal nahlas. Takisto Aizawa sensei. ,,Ak máš slabosť pre Midoriyu tak sa jej musíš zbaviť. Rozumieš?"
,,Mhm."

Potom do izby vošla Midnight.
,,Nepochopil si, Aizawa?"
,,Čo som mal pochopiť?"
,,Tvoj žiak... Je zamilovaný..."

Zostal som zmrazený. Žeby to, čo cítim je... láska?
,,Vyzerá, že si nás tu chvíľu počúvala, Midnight." povedal Aizawa. ,,A aj  keby si ho miloval. Každá tvoja slabosť môže byť výhodou pre protivníka."
,,Ale no~ Prečo ho nenecháš milovať, Aizawa? Je pravda, že ho to môže ovlyvniť ale podľa mňa to obidva zlvádnu."
,,No tak fajn. Ale ak ťa Midoriya odmiente tak ho prestaneš milovať. Platí?"
,,Mhm." prikývol som...

~Koniec Flashbacku~

Vyšiel som z izby. Pozrel som sa na Aizawa senseia a on na mňa prikývol. Dobre, nádych..... Výdych.....

Išli sme ku nemu do izby. Keď sme vošlia tak som znova zazrel všetky AllMight veci. Je to strašne zlaté... Všimol som si potom ako sa Midoriya zahanbil a povedal som:
,,Nemusíš sa hanbiť. Podľa mňa je to celkom príjemné mať takto vyzdobenú izbu." ,,Ďakujem, Todoroki-kun..."

Sadli sme si na posteľ a začul som alo si Midoriya začal niečo mumlať:
,,...žiadny druhý matrac! Č-čo teraz? Kde bude spať Todoroki? Veď ho nenechám spať na zemi! T-tak ja budem spať na zemi a on-- ,,Nie, Midoriya. Nikto nebude spať na zemi." povedal som striktne. Veď mu nedovolím aby nachladol.
,,Prepáč, znova som si mumlal nahlas..."

Bolo to vlastne trochu zlaté keď si tak mumlal. Trochu som sa pre seba začervenal.

Potom som si spomenul.
,,Zatiaľ neriešme spanie. Vlastne som sa dosť zaujímal o AllMighta. Vidím, že tu máš aj mnoho knížok o ňom. Mohol by si mi niektoré ukázať?"
,,Jasné!" prikývol Midoriya a išiel k poličke. Vytiahol jednu knižku a sadol si na zem pričom sa opieral o posteľ.
,,Poď sem." povedal Midoriya. J-ja, nepomohol som si a sadol som si tak, že som ho pri tom obímal.
,,T-To-Todoroki-kun?" začal sa neuveriteľne červenať. Zlatý... T-teda, nič som nepovedal...
,,Prepáč, Midoriya. Nevadí ti keď budem takto sedieť? Chcem byť pri tebe čo najbližšie..." ani som si neuvedomil čo som povedal. Proste mi to samo vyšlo z úst...
,,Aa-a, Jasné!!"

Začal mi potom čítať a ukazovať veci z knižky. Bolo mi tak dobre s ním. Potom som zavrel oči a uvoľnil telo. Zrejme si myslel, že som zaspal lebo prestal čítať a knižku odložil. Tváril som sa však, že spím, aby som ho neprekvapil. Zobral ma do náručia... Aj keď len na chvíľu ale mne to pripadalo ako minúty. Chcel som takto ostať dlhšie.

Uložil ma do postele a-.... Ľahol si ku mne... Začal mi potom prezerať ztvár a zase niečo mumlať. Posledné čo zamumlal, a čo som najlepšie rozumel bolo:
,,Mám ťa rád, Todoroki-kun? A... máš ma ty rád?"
Trochu som sa pousmial. Midoriya sa potom snažil zaspať ale moc mu to nešlo. Snažil sa otočiť na druhý bok ale vedel som, že tam má byť už koniec postele.

Automaticky som ho schytil a prisunul ku mne.

,,Skoro si spadol, Midoriya."
,,A odpoveď na tvoju otázku, ktorú si mi dal je áno..." povedal som...

,,Dobrú noc, Todoroki-kun..."

Povedal potichu a pomaly som zaspával...

.

.

.

.

.

.

.

V noci som sa zobudil na nesmierny chlad. Otvoril som oči a videl som otvorené okno. Sadol som si a cítil som niekoho dych na mojom krku. ,,Ahooj~" otočil som sa no nikto tam. Keď som sa otočil naspäť a stála tam tmavá postava. Asi... Dievča? Je Midoriya v pohode?! Pozrel som na Midoriyu a om spal.
,,Neboj sa Todorki-kun~ Tvoj kamarát je v poriadku. Len som ho uspala, ale neboj. Hneď ako víjde slnko, tak sa prebudí hehe~."
,,Čo po mne chceš?"
,,Ahh~ Len som prišla na tebe niečo vyskúšať.~"
Potom luskla prstami a začalo ma bolieť ucho. Keď som si tam prechádzal prstami tak som cítil ako tam mám otlačené zuby.
,,Čo? Čo si mi spravila?!"
,,Neboj, bude to trvať asi tak približne dva či tri týždne. Možno však mesiac. Hehe~ Ešte prídem navštíviť, Ahoooj~"

Odišla von oknom. Zrazu som začal vidieť rozdvojene. ,,Čo, čo sa to-

,,Deje?"
,,Deje?"

Potom som zrejme upadol znova do spánku... My? Ja? Huh?

/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-

Taak, teraz sa to rozbehne >:) Nebudem však moc spoilerovať. V ďalšej kapitolke som sa vyjadrila k tomu viac.

Tak idem rozmýšľať nad zmyslom života. Čavees!

- Autorka.