Omylom ~ Mha/Bnha TodoDeku

💚 9. 🥦

Midoriya:

,,Dobrú noc, Todoroki-kun..."

.

.

.

.

.

.

V noci som sa jemne pribudil ale zrazu som cítil niekoho dych na mojom krku a znova som zaspal...
.

.

.

.

.

.

.

.

.

Ráno som sa zobudil na slnečné lúče. Otvoril som oči a zobúdzal svoje telo. Sadol som si a-a AAAAAAAAAAAAAAA!!! Zakričal som asi tak hlasno, že to musela počuť celá budova.

Okamžite som vyskočil z postele. Do izby zrazu vletel Iida, Kirishima a Tsuyu.
,,Čo sa deje, Midoriya?" spýtal sa Iida a všetci vošli do izby.

Akonáhle videli na moju posteľ tak zmrzli.

Boli tam dvaja Todorokovia... Jeden s bielymi a druhý s červenými vlasmi a jazvou na oku.

,,Ohayoo, Midoriya."
,,Ohayoo, Midoriya."
(Dobré ráno, Midoriya)

Potom sa obidvaja pozreli na seba a spadli z postele.
,,S-ste v po-poriadku?'' vykoktal som zo seba.

,,Kto si ty?!"
,,Kto si ty?!"

,,Neopakuj! Kto si? Čo sa stalo?!"
,,Neopakuj! Kto si? Čo sa stalo?!"

Obidvaja si povzdychli. Prišiel som k bielo-vlasému a podal mu ruku aby vstal. Potom som prišiel za červeno-vlasým a pomohol mu vstať.
,,Taak, moje meno je Todoroki. Todoroki Shoto." povedal červeno-vlasý a oblízol si hornú peru.
,,Moje meno je Todoroki Shoto."

,,Vyzerá, že niekto rozpolil Todorokiho dve osobnosti na dve osoby." skonštatoval som no stále to bolo strašne mätúce. Iida, Kirishima a Tsuyu tam nemo stáli. Kirishima potom povedal:
,,Pôjdem zavolať Aizawa senseia. Hneď budem späť." postavil sa a odišiel. Ja som si zatiaľ sadol medzi nich a začal som rozmýšľať. Zrejme sa stalo niečo v noci. Možno minulý utorok. Vtedy sme predsa len bojovali s niekým.... S.... Maan, nejaké mala zložité meno. Bolo to dievča a nikdy sme ju nevideli. Vždy sa ukrývala v tme.

Z myšlienok ma vytrhol červeno-vlasý Todoroki. Zobral dva prsty ktorými mi zdvihol bradu a nasmeroval ju k sebe. Skoro sme sa dotýkali perami. Taak som zčervenel!
,,O čom rozmýšľaš, Midoriya?" potom vystrčil špičku jazyka a o-oblízol mi-mi per-u.
,,Aj ja chcem vedieť, Midoriya." povedal bielo-vlasý Todoroki a zobral mi jednu ruku a priložil si ju k perám. ,,Povieš mi, Izuku?"

Vyrušilo nás silné prasknutie skla. Pozreli sme na Iidu a mal rozbité okuliare.
,,Iida! Kedy sa ti stihli rozbiť okuliare? Ospravedlňujem sa."
,,T-to nič Midoriya. Veď mám na izbe ďalšie."
Keď som pozrel na Tsuyu tak ležala na stoličke a duša jej opúšťala telo.

Do izby práve vošiel Aizawa sensei a keď uvidel celú scénu tak nemo stál vo dverách. Hlavou potom naznačil, že mám ísť za ním von a zabuchol dvere. Snažil som ísť ale červeno-vlasý ma zdržal.
,,Ešte chvíľu, Midoriya. Alebo radšej... Izuku." Moja tvár začala horieť.
,,J-ja, h-neď, sa-sa vrát-im!"
Bielo-vlasý potom zložil červeno-vlasému ruky dole a ja som mohol ísť. ,,Ďakujem." povedal som cestou von z izby a zavrel som za sebou dvere.

,,Nehovoril som nech sa nič nestane?"
,,Áno. Prepáčte Aizawa sensei."
,,Ako sa to stalo?"
,,Domyslel som si, že sa to stalo buď túto noc alebo minulý utorok."
,,Čo ste robili v noci?"
,,J-ja, spali sme. Ale... V noci som sa zobudil. Cítil som však ako mi niekto dýchol na krk a magicky som hneď zaspal."
,,Čo sa stalo minulý utorok?"
,,Bojovali sme s.... Takou zlváštnou pani. Myslím si však, že by sme sa mohli spýtať aj Todorkokiho a... Ich dvoch. Mohli by vedieť čo sa stalo v noci."
,,Dobre."

Vošli sme obidvaja do izby a Tsuyu už bola viac-menej v poriadku a červeno a bielo-vlasý Todoroki potichu pozerali na Tsuyu. Keď si všimli, že sme s Aizawom vošli do izby, tak uvrhli ich pohľady na mňa.
,,Poď, Midoriya k nám." potľapkali na miesto medzi nimi. Pozrel som sa na Aizawu a on len prikývol. Sadol som si medzi nich a obidvaja sa na mňa hneď nalepili. TaAaAAaAaAaak MOc sOm sA čeRvEnAL!

Aizawa si zobral moju kancelársku stoličku a sadol si oproti mne a tým dvom.
,,Pre začiatok by som chcel vás dvoch vedieť nejako rozlýšiť." povedal Aizawa sensei.
,,Ja budem Strawberry." červeno-vlasý
,,Ja budem Shoto." bielo-vlasý
,,Doobre, tak to máme. Pamätáte si čo sa stalo v noci?"

,,Mhm!"
,,Mhm!"

,,Môžte mi povedať?"

,,Noo..."
,,Noo..."

Obidvaja začali rozprávať

,,V noci som sa zobudil na nesmierny chlad. Otvoril som oči a videl som otvorené okno. Sadol som si a cítil som niekoho dych na mojom krku. ,,Ahooj~" otočil som sa no nikto tam. Keď som sa otočil naspäť a stála tam tmavá postava. Dievča. Midoriya spal.
,,Neboj sa Todorki-kun~ Tvoj kamarát je v poriadku. Len som ho uspala, ale neboj. Hneď ako víjde slnko, tak sa prebudí hehe~."
,,Čo po mne chceš?" povedal som.
,,Ahh~ Len som prišla na tebe niečo vyskúšať.~"
Potom luskla prstami a začalo ma bolieť ucho. Keď som si tam prechádzal prstami tak som cítil ako tam mám otlačené zuby.
,,Čo si mi spravila?!"
,,Neboj, bude to trvať asi tak približne dva či tri týždne. Možno však mesiac. Hehe~ Ešte prídem navštíviť, Ahoooj~"
Odišla von oknom a zrazu som začal vidieť rozdvojene. Zaspal som a takto som sa zobudil."

,,Tak už aspoň vieme ako sa to stalo a ako dlho to bude trvať. To nám cca stačí. Do triedy nám treba ešte jednu lavicu so stoličkou. V triede vás čakám za 20 minút. To isté platí pre Midoriyu. Dávaj na Strawberry a Shota pozor."
Ja som len prikývol a Tsuyu a Iida sa vybrali do triedy.

Celý tento čas boli Strawberry a Shoto pod perinou. Bez tričiek. Zrejme tá premena im zničila oblečenie.  Keď sa snažili postaviť tak som ich rukami zadržal a povedal, že im donesiem oblečenie nech len hlavne zostanú sedieť. Bolo prineskoro a uvedomil som si, že som ich... Popravde chytil na nesprávnom mieste. J-ja so-m ich om-ylom chytil t-tam dol-e...
,,Ahh, takže sa chceš hrať?"
,,Ale máme na to len 20 minút."

Začali obidvaja rozprávať svojim sexi hlasom a ja som zostal úplne omámený.

Obidvaja ma sotili na posteľ a zhodili si svoju perinu... Ta-kže som ich videl... Nahých... Zrazu mi ich ruky zaliezli pod tričko a hladili ma. Približovali sa k mojim bradavk.... ,,DOSŤ!" zakričal som a zhodil ich zo seba. Bol som celý červený a prepotený. Dofrasaaa.
,,Choďte sa obliecť!"

,,Ale noo."
,,My sme chceli viac."

,,Ak dnes zlvádnete školu tak po škole." toto mi vyšlo z úst a až neskôr som si uvedomil čo som im práve povedal. Oo nie. To neskončí dobre.

Našťastie sa potom obliekli a musel som jednému požičať moju uniformu. Nakoniec ju chceli obaja tak sme to spravili tak, že oni majú moje uniformy a ja mám Todorokiho. Cítil som ho z jeho uniformy. Bolo mi naozaj skvele. Príjemne. Akoby ma celý čas obímal.

Došli sme do triedy a všetci na nás ihneď zazreli. Ashido sa uškŕňala a Uraraka bola celá preľaknutá. Učiteľ ukázal na tri voľné lavice za sebou a mňa zmrzlo. Bakugou sedel na Todorokim obyčajnom mieste a Mineta bol vzadu s ďalšou lavicou. Sadli sme si. Ja v strede, vpredu Strawberry a vzadu Shoto. Neteším sa na prestávku. Bude tu taký rozruch. Zrazu som cítil niekoho šťuch zo zadu a sedel tam zahanbený Shoto. Taký zlatý <3
,,Treba niečo?"
,,No..."

/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-/-

Hellooo!  1184 slov! 😨 Tak to sa mi ešte nestalo! Dúfam, že sa kapitolka páči. Teraz asi ale nebudú pohľady z Todorokiho strany, lebo veď... Ako by som to spravila?? Zrejme keď bude koniec tak spravím také zhrnutie z jeho strany. Ako sa on cítil atď.
Ily all <3

Taak idem rozmýšľať nad zmyslom života. Čavees!

- Autorka