Ordinary one [Loki ff]

Časť desiata

Keď sme dorazili na midgard Thor ma vysadil doma na Islande pred mojim domom. Vravel že Lokiho telo prevezú do Shieldu. Snažil sa mi vysvetliť prečo to tak musí byť a prečo na tom tak trvajú no ja som ho nedokázala vnímať. Jediné na čo som myslela bol Loki a jeho posledné slová venované mne. Keď Thor stíchol venovala som mu prosebný pohľad.
,,Thor len o jednu vec ťa požiadám. Keď bude Shield s Lokim hotový dovezte ho sem prosím. Chcel by to tak." Sklonila som hlavu a z očí sa mi vydrali slzy. Thor ma silno objal a rozochveným hlasom mi hlesol do ucha. ,,Ja viem že by to tak chcel. Neboj splním ti to."

————————————————————————

Bol upršaný deň. Na Islande zúrila búrka no ja som aj napriek tomu stála vonku v lese v Thorovom objatí. Bol to deň kedy sme sa lúčili s Lokim už navždy. Už žiadne triky ani klony. Bol to naozaj on. Ležal predomnou nehybne v truhle z tmavého mahagónoveho dreva. Mal na sebe svoj tmavý oblek s čiernou košeľou a zelenou kravatou. Vyzeral ako obyčajný smrteľník. Ako hociktorý iný chlap na midgarde no on bol všetko len nie obyčajný. Človek by si pomyslel že boh umrieť nemôže.

Keď už bolo po všetkej tej paráde a na oko obyčajnom pohrebe obyčajného chlapa vrátila som sa naspäť do svojho domu. Bolo tam také ticho. Sadla som si na pohovku v obývacej izbe rovno oproti krbu. Bola tam zima no ja som nemala silu rozpaliť krb a tak som si cez plecia len prehodila deku. Chvíľu som tam sedela v úplnej tme a tichu. Jediný zvuk, ktorý bolo počuť bol buchot dažďa na drevený rám okeníc a jemne ťukanie na sklo. Vtedy sa mi z oka skotúľala prvá slza odkedy priviezli Lokiho na midgard. Bolo toho tak veľa že som nestíhala plakať. A neplakala som sama. Plakal so mnou celý Island za mužom môjho života.

Dni, týždne a mesiace ubiehali ako voda. Žila som obyčajným životom obyčajnej ženy z midgardu. Chodila som do práce, spoznala som nových ľudí a našla si zopár priateľov. Nemôžem tvrdiť že za ten dlhý čas tu nebolo zopár pokusov o vzťah ale všetko stroskotalo na mne. Nemohla som sa preniesť cez Lokiho. Moje srdce patrilo jemu a zmierila som sa s tým že navždy bude jeho.

Chladné upršané večery mi však spríjemňoval jeden spoločník. Malinký čierny kocúrik so zelenými očkami, ktorý sa jedného dňa rovnako upršaného zatúlal až k môjmu domu. Nemala som to srdce ho tam nechať a tak som ho zobrala dnu a odvtedy mi robí spoločnosť každý večer. Cez deň sa niekde fláka ale vždy večer sa usadil vedľa mňa na gauči a spríjemňuje mi svojim pradením tichý večer.
Keby som Lokiho nevidela umrieť odprisahala by som že je to on. Tie oči smaragdovo zelenej farby a sassy povaha mi ho neskutočne pripomínali. Možno na reinkarnácii naozaj niečo bude. Myslela som si.

Jedného dňa keď som prišla z roboty domov a otvorila som dvere, zjavila sa mi pod nohami obálka. Zdvihla som ju a nechápavo na ňu pozerala. Nikde nebola ani známka ani adresa. Bola to čistobiela obálka. Zamkla som za sebou dvere a vošla do obývačky. Pohľad mi padol na prázdny gauč pod oknom. V takú hodinu tu už vždy bol a netrpezlivo čakal môj čierny kocúrik. No dnes ma nečakal. Bolo to celé zvláštne. Vlastne celý tento deň sa líšil od mojej bežnej rutiny.
Sadla som si teda na gauč a prikryla sa dekou. V rukách som obzerala obálku a nakoniec som sa ju rozhodla otvoriť. Nožom som prerezala vrchnú stranu obálky a vybrala z nej dva papiere. Hneď som sa pustila do čítania a od zvedavosti som hádam ani nedýchala. Keď som prišla až na koniec listu všimla som si pečiatky Sheildu a Thorovho podpisu. Od úžasu som pustila listy na zem a oprela sa o gauč.
V liste stálo pozvanie, teda malo to byť pozvanie no znelo to skôr ako príkaz. Mala som ísť za Thorom do Sheildu. Že vraj mi musí niečo dôležité vysvetliť a najlepšie bude ak prídem. Druhý list bola letenka do ameriky. Jednosmerná.
Nevedela som čo mám robiť. Myslela som si že táto kapitola môjho života sa už definitívne uzavrela no zjavne som sa mýlila. Stále som bola súčasťou ich sveta a oni zase toho môjho.
Letenka bola zo zajtrajším dátumom a tak som sa pobalila aby som na druhý deň mohla letieť za Thorom.