Ordinary one [Loki ff]

Časť štrnásta

Vrátili sme sa s Lokim späť na základňu. Z parku sme kráčali potichu. Ani jeden z nás nechcel pokaziť tu krásnu chvíľku ktorú sme medzi sebou zdieľali avšak obidvaja sme kráčali vysmiaty od ucha k uchu. Srdce mi s každým krokom a každým nádychom poskočilo, motýle v bruchu zbesilo lietali a myšlienky v mojej hlave neprestajne striedali jedna druhú.

Keď sme konečne prišli na základňu, Loki ma odprevadil až k dverám mojej izby. Zrazu sme sa ocitli oproti sebe. Pozerali sme sa jeden druhému do očí po tej dlhej chôdzi bez slova. Cítila som sa ako pubertiačka, prvýkrát zamilovaná.
,,Ďakujem ti za dnešok Meg." Usmial sa na mňa Loki a prvý prerušil tu stenu ticha medzi nami.
,,Ja ti ďakujem Loki za pekný večer." Usmiala som sa a cítila ako sa mi do líc hrnie krv a pomaly červenajú. Sklonila som hlavu no hneď ako som to urobila mi na brade pristála jeho ruka. Jemne ma chytil a podvihol mi hlavu tak aby som sa na neho pozrela.
,,Nehambi sa." Zasmial sa. ,,Predomnou predsa nemusíš." Dodal potichu.
Usmiala som sa a spravila krok dozadu, bližšie k mojím dverám.
,,Som rada že si v poriadku." Zaskočila som ho. Nechápal čo tým myslím.
,,Odkedy si pre mňa znova ožil, ešte som ti to nepovedala." Vysvetlila som.
Loki sa na mňa znova usmial, podišiel ku mne, pomaly sa naklonil a venoval mi jemný bozk na líce.
,,Dobrú noc Meg." Zašepkal mi do ucha.
,,Dobrú Loki." Odpovedala som mu a on sa otočil na odchod. Kráčal tou dlhou chodbou a ja som za ním len pozerala. Len tak som tam stála a pozerala ako odchádza. Vtedy sa vo mne niečo zlomilo.
,,Loki!" Zakryčala som.
Loki sa s ľaknutím otočil a pozrel na mňa. Stáli sme tam naproti sebe. Vtedy som sa za ním rozbehla. Prebehla som celú chodbu až k nemu a hodila sa mu okolo krku. Loki ma zmätene chytil a stisol v silnom objatí.
Zopár sĺz sa mi skotúľalo na jeho košeľu.
,,Ľúbim ťa Loki." Zašepkala som so vzlikom.
,,Aj ja ťa ľúbim Meg." Cítila som ako sa usmial a zároveň si vydýchol.
,,Zostaneš prosím so mnou túto noc?" Zamraučala som ako také malé dieťa ktoré sa bojí tmy.
,,Samozrejme." Bez zaváhania súhlasil.

Potom sme potichu prešli do mojej izby, ľahli sme si do postele. Loki ma objal tak silno akoby som mu mala každú chvíľu vypadnúť a ja som rovnako držala jeho. Už som ho nechcela nikdy stratiť.
,,Chýbal si mi Loki." Zašepkala som.
,,Aj ty mne Meg." Hlesol a pomaly ma začal bozkávať. Najprv jemne akoby sa bál že sa mu v rukách rozpadnem ako najjemnejší porcelán, no potom vášnivo a neoblomne. Bola to najkrajšia noc v mojom živote.
Po dlhom čase som sa nebála. Vedela som že ma ochráni za každú cenu, že sa na neho môžem vždy spoľahnúť.

————————————————————————

Týždeň zbehol ako voda ani som sa nenazdala. No bol to najkrajší týždeň aký som kedy zažila. S Lokim sme ho celý strávili spolu. Chodievali sme na výlety, romantické prechádzky. Keď pršalo zostali sme celý deň v posteli a pozerali filmy alebo sme si v tichu spolu čítali knihy. Cítila som sa akoby nikdy neodišiel. Akoby ho v ten večer Thor neodviedol, akoby sme začali presne tam kde sme skončili. No bála som sa že práve takto to byť nemôže. Od toho večera ubehlo veľmi veľa času. Veľa vecí sa zmenilo a aj ja aj Loki sme mali iné životy, iné záväzky a iné povinnosti. Musela som sa vrátiť naspäť do svojho života, nemohla som ostať.

Celý posledný deň som sa snažila si užiť. Užiť si Lokiho no nešlo to. Stále som myslela nato že ho dnes vidím posledný krát. Že večer nasadnem na lietadlo a odídem.

Keď už sa blížil čas môjho odchodu, zavolal ma Loki do tej istej miestnosti kde som ho prvýkrát videla po tom dlhom čase. Vošla som dnu no zbalené kufre som nechala pred dverami. Chcela som čo najďalej oddialiť moment kedy mu to budem musieť povedať.
Za stolom sedel Thor a Loki stál opretý o jednu zo stoličiek a usmieval sa na mňa. Ja som mu úsmev opätovala no hneď nato mi z tváre zmyzol.
,,Tak čo Meg? Týždeň stačil?" Spýtal sa ma Thor s úsmevom od ucha k uchu.
Ja som len pokrútila hlavou. Obidvom zmyzol z tváre úsmev a vystriedala ho zmätenosť.
,,Myslel som si že ste si to vysvetlili." Dodal Thor a pozrel sa na Lokiho.
,,Aj ja.." zašepkal Loki.
,,Prepáč ale ja..." chcela som mu to vysvetliť no skočil mi do toho. Prišiel bližšie ku mne a chytil ma za ruku.
,,Meg počkaj. Kým hocičo povieš a hociako sa rozhodneš vypočuj si čo ti chcem povedať." Začal znova Loki a ja som len potichu počúvala.
,,Od prvého momentu keď som ťa v tej kaviarni videl, vedel som že mi otočíš život hore nohami. Vedel som, že si iná, neobyčajná a úplne šialená. Vedel som že ako veľmi sa od seba líšime tak rovnako veľmi sme si podobní." Rozprával a mne sa začali hrnúť slzy do očí.
,,Zmenila si ma Meg. Prvýkrát vo svojom živote som nechcel nikomu ublížiť, nechcel som moc a obdiv. Chcel som len teba. Chcel som aby si ma milovala tak veľmi ako ja milujem teba. Stala si sa mojím svetom, mojim domovom, mojim Ásgardom. Stala si sa mojim dôvodom prečo žiť. A preto sa ťa teraz pýtam...."
Pustil mi ruku a siahol do vačku svojho saka. Vytiahol odtiaľ malú tmavozelenú semišovú krabičku. Vtedy som už vedela koľká bije. Chcela som s plačom újsť a kričať.
Loki si predomňa kľakol na jedno koleno a otvoril krabičku v ktorej sa vynímal krásny zlatý prsteň so zelenými smaragdami.
,,Vezmeš si ma Meg?" Dodal.
Posledny klinec do mojej rakvy. Posledná kvapka do plného pohára.
Zložila som sa. Slzy mi začali stekať po tvári ako vodopády.
,,Ja nemôžem Loki." Vzlikala som. ,,Je to už dlho ja ja...sa musím vrátiť naspäť na Island."
Loki sa postavil a silno ma objal. Zovrel ma vo svojom objatí a odmietal ma pustiť.
,,Meg...pôjdem za tebou aj na koniec sveta. Mne je jedno kde budem kým budem s tebou." Hlas sa mu zlomil a odmlčal sa.
,,Neopúšťaj ma prosím." Vzlikol pre zmenu teraz on.
Pustil ma a o krok ustúpil. Vybral prsteň z krabičky, ktorú hodil po Thorovi. Jemne som sa na tom uchechtla no potom som znova zvážnela. Chytil ma opäť za ruku a pozrel sa mi priamo do očí.
,,Meg sľubujem ti že ak mi teraz povieš áno nikdy to neoľutuješ." Prosebne sa na mňa pozrel.

Ja som nevedela čo mám robiť. Bilo sa vo mne toľko pocitov. Zatvorila som oči a zhlboka sa nadýchla. Bolo na čase aby som mu začala dôverovať. Otvorila som oči a pozrela sa do tých jeho slzavých zelených.
,,Áno Loki...vezmem." Pískla som potichu no to mu stačilo. S úsmevom zobral prsteň a nasadil mi ho na prstenník ľavej ruky.
Hneď nato mi zobral tvár do svojich rúk a vtisol mi jeden krásny bozk.
,,Milujem ťa Meg."
,,Milujem ťa Loki."

Preto si nikdy nevyberiem hrdinu. Hrdina obetuje vás aby zachránil svet no zloduch obetuje celý svet aby zachránil vás.
————————————————————————
Tak a sme na konci nášho príbehu. :,(
Chcem sa vám všetkým veľmi pekne poďakovať. Vaša podpora pri jednotlivých častiach ma hnala vpred a inšpirovala ma v písani. Pravdupovediac som túto story ani nemala v pláne dopísať lebo som sa sama v sebe zamotala v nápadoch ale vďaka váším komentárom som to dotiahla až dokonca. Patrí vám obrovské Ďakujem❤️ Ďakujem že ste čítali, likovali a komentovali. Ďakujem že ste ma hnali vpred. Som vám neskutočné vďačná. ❤️❤️

Tento pripbeh síce skončil ale milí mojí marvel fanúšici, chystám a mám už aj rozpísanú ďalšiu story z MCU ❤️🖤 Nájdu sa v nej hlavne ľudia čo simpuju Buckyho rovnako ako ja 😂 máte sa na čo tešiť. 🤘🏻✊🏼