Ordinary one [Loki ff]

Časť šiesta

Jeho slová doznievali v mojej hlave ako ozvena, ktorá sa prediera cez moje slzy a vzliky. Tie slova rezonovali v mojej mysli kým som dokázala vstrebať ich význam.
Pomaly som sa pozviechala a postavila sa z tej studenej zeme. Oprela som sa hlavou o dvere. Vedela som že on tam stojí v tej istej pozícii.
,,Vieš že sa to nedá. Nikdy by s tým v Asgarde nesúhlasili." Povedala som potichu, skoro sama pre seba no on ma aj tak počul.
,,Mne nemusia dovoliť nič. Viem čo chcem." Povedal a cítila som ako sa guľatá kľučka dverí pomaly otáča a dvere začínajú povoľovať. Bola som však tak unavená že som sa nedokázala držať na nohách. Keď sa dvere otvorili spadla som Lokimu priamo do náručia. Pevne ma chytil a uväznil v hrejivom objatí. Nosom som nasávala tu jeho nadpozemskú vôňu s hlavou zaborenou v jeho hrudi.
,,Nedám si ťa nikým vziať Meg. Milujem ťa." Zašepkal mi priamo do ucha. V tom momente sa mi teplo rozlialo celým telom. Tie dve slová mi dali pocit aký som ešte nikdy nezažila. Bola som v bezpečí, v jeho náruči a všetko bolo nádherne.
Odlepila som hlavu od jeho hrudi a zdvihla pohľad k jeho tváry. Pozeral sa na mňa tými zelenými očami, ktoré ma privádzali do tranzu. Jeden by sa v nich stratil.
Loki mi jemne chytil tvár do svojích dlaní a ja som na ne položila tie moje.
,,Ale čo Tesserackt a čo Thor? Budú ťa hľadať." Povedala som a očami sa mi mihol strach. On sa len usmial.
,,Neboj sa. Teraz záleži len na nás dvoch." Povedal a pomaly sa ku mne nakláňal. Naše pery sa približovali. Boli sme si stále bližšie a bližsie až sa naše pery spojili a vpili sa do krásneho dlhého bozku. Celé telo som mala v jednom ohni. Ten moment bol nekonečný.

Keď sme sa od seba vzdialili Loki hľadel hlboko do mojích očí a ja som v tých jeho spozorovala výčitky.
,,Meg musím ti niečo povedať." Sklonil hlavu no potom sa hneď vrátil naspäť k mojim očiam.
Ja som len napäto stála a čakala čo mi chce povedať.
,,Ja som ten Tesseract už našiel." Odmlčal sa no ja som stále čakala pokračovanie.
,,Bol v tej čínskej štvrti. Ale keď som ho držal uvedomil som si že to nieje to čo chcem. Učarovala si mi Meg a zmenila ma. Dal som ho Thorovi v tej hale kde ťa zobral."
S údivom som na neho pozerala a neverila vlastným ušiam.
,,Prečo si mi to nepovedal?" Spýtala som sa no nebola som nahnevaná. Len zvedavá.
,,Lebo som si myslel že keď ti poviem že ho mám, budeš chcieť odísť domov." Ľútostne sa na mňa pozrel.
,,Nikdy sa tam už nechcem vrátiť Loki. Nikdy od teba nechcem ísť preč." Povedala som s úsmevom a vtisla mu ďalší bozk.
Jemne ma chytil za ramená a odtisol ma od seba.
,,Meg ale oni si pre mňa prídu. Raz sa na Asgard budem musieť vrátiť a zodpovedať sa Odinovi za to čo som spravil."
Pri tejto informácii som zosmutnela no nehodlala som sa ho len tak vzdať.
,,Zvládneme to. Nejako to vyriešime." Usmiala som sa a on mi ten úsmev opätoval.
,,Nechcem ťa stratiť Loki." Dodala som no v tom mi zasa vtisol bozk. Dlhý no zato jemný. Jeho ruky som cítila na bokoch a naše tela sa dotýkali a nebol medzi nami ani milimeter miesta.

Z tohto krásneho momentu nás vytrhol buchot a vstupné dvere sa rozleteli. Do vnútra sa vhnal silný vietor a zopár kvapiek mi pristálo na tvári. Obidvaja sme sa pozreli tým smerom a Loki si ma intuitívne posunul za seba aby ma chránil. Nemusela som ho vidieť aby som vedela ako sa mračí a čaká čo príde ďalej. Obidvaja sme tam napäto stáli. Potom som vo dverách zazrela vysokú a mohutnú postavu muža. Vlasy mu viali vo vetre a ďalšie kvapky sa cez neho dostávali do vnútra a padali na podlahu v priedsieni kde sa vpili do tmavého dreva. Keď muž vošiel ďalej do predsiene spoznala som v ňom Thora no vôbec mi neodľahlo. Za ním sa totiž vynorili ďalšie mužské postavy v lesklej zlatej zbroji. Boli to vojaci patriaci Asgardu.
Keď Thor zastal pred Lokim cítila som ako napätie v ňom ustúpilo a vystriedala ho bezmocnosť a smútok.
,,Je čas ísť Loki."