Ordinary one [Loki ff]

Časť siedma

Thorov mohutný a prísny hlas sa rozliehal chatkou. Vnikol do každej izby kde sa od stien odrážal a putoval naspäť ku mne. Zaznieval mi v hlave stále dookola no nechcela som si pripustiť že práve tieto slová ukončia to všetko čo sa zdalo byť také skutočné. Ale nebolo. Bolo to nedosiahnuteľné.
Pustila som Lokimu ruku ktorou ma pevne zvieral. Ten sa v momente otočil a pozrel sa na mňa. Mal v očiach toľko bolesti.
Odstúpila som od neho a z očí sa mi vyliali slzy.
,,To je v poriadku." Predrala som cez slzy. ,,Vedela som ako to skončí."
Loki podišiel ku mne o objal ma tak silno. Zaborila som si hlavu do jeho hrude. Slzy sa vpíjali do jeho košele a nechceli ustať.
,,Vrátim sa k tebe. Nájdem spôsob ako to spraviť a vrátim sa...to ti sľubujem."
Pošepkal mi do ucha zatiaľ čo Thor ho odomňa trhal.
,,Milujem ťa." Vykríkla som za ním keď ho vojaci vyvádzali von z chaty.

Vnútri sme zosali len ja a Thor. Pozrela som sa na neho s toľkou nenávisťou.
,,Prečo?" Spýtala som sa ho. ,,Prečo si nas nemohol nechať ísť?"
Thor sa na mňa otočil a v očiach mal slzy.
,,Nieje to z mojej hlavy a ver mi..čím dlhšie by som ho tu nechal, tým horšie by to mal doma na Asgarde." Povedal pokojným hlasom a podišiel bližšie ku mne.
,,Vráti sa ver mu. Nebude to trvať tak dlho." Pousmial sa. ,,Nikdy som ho takéhoto nevidel. Myslím že sa v ňom niečo naozaj zmenilo. A to len kvôli tebe."
Upokojila som sa a pozerala na neho už s menej vražedným pohľadom.
,,Sľubujem ti že sa mu budem snažiť pomôcť ako len budem vedieť." Dodal usmial sa a vyšiel z dverí do búrky. Dvere sa za nimi zatvorili a ja som zostala stáť uprostred tej chaty sama so slzami v očiach a nevedela som čo ďalej robiť.

Po pár minútach som sa ale pozviechala a išla naspäť ku krbu. Jednak sa zohriať lebo som bola premrznutá na kosť a jednak preto lebo som dúfala že Loki myslel aj na takúto variantu a poistil sa. Že mi tu nechal návod čo mam robiť alebo ako sa k nemu dostať. A mala som pravdu. Na stole ležala obálka na ktorej bolo napísané moje meno a V prípade núdze.
Myslím si že toto bola dostatočná núdza a tak som ju bez váhania otvorila. Bol v nej list a zlatá bankomatová karta.

Milá Meg
Ak toto čítaš tak už niesom s tebou. Pravdepodobne teraz stojím pred súdom na Asgarde ale to je v poriadku ja to zvládnem. Musel som sa však poistiť aby si to aj ty na Midgarde zvládla.
Môžeš kľudne ostať v tejto chatke, nikto ťa nebude otravovať. Nechávam ti aj kreditku kde je viac ako dosť nato aby si to zvládla aj bezomňa.
Prosím len mi sľúb že na mňa nezabudneš a počkáš. Budem sa snažiť prísť čo najskôr.

Milujem ťa
Loki

Poskladala som list a strčila ho naspäť do obálky. Kartu som si dala do peňaženky a rozhodla sa to zvládnuť. Pre Lokiho a pre seba. Verila som že sa vráti. Zostala som preto na Islande. Našla som si tu prácu a žila normálny život. A čakala.
No po Lokim mi zostal len ten jeden list,ktorý mi pripomínal že to nebol iba sen i keď niekedy sa mi to tak zdalo.
Nikdy viac som ho už nevidela.