Ordinary one [Loki ff]

Časť jedenásta

Hneď skoro ráno som vstala zobrala kufre a naložila ich do taxíku ktorý už na mňa netrpezlivo čakal. Odviezol ma na letisko kde už bol pristavený môj let. Nasledujúcich pát hodin som prespala kedže noc predtým som sa dobre nevyspala. Musela som myslieť na to čo sa asi v Sheilde deje že tam musím prísť.

Keď sme pristáli, vonku pred letiskom ma už čakal Thor až neuveriteľne obyčajno oblečený. Vedľa neho stáli dvaja agenti a za nimi veľké čierne auto. Necítila som sa úplne komfortne v tejto situácii ale keď už som sa na to raz dala nenamietala som. Objala som Thora ktorý bol rád že ma po tak dlhom čase znova vidí. Nastúpili sme spolu do auta, ktoré nás malo odviezť na základňu. Celou cestou sme sa s Thorom rozprávali. Pýtal sa ma ako sa mám, čo sa za ten čas zmenilo a podobne. Nemohla som sa ubrániť a nespomenúť Lokiho. Povedala som mu ako veľmi mi chýba a ako mám niekedy pocit že to nemohlo skončiť tak ako to skončilo. Vtedy som si všimla na Thorovej tvári zvláštny výraz. Akoby niečo tušil alebo vedel viac ako ja no neupozornila som nato že som si to všimla. Potom som konečne nabrala odvahu sa ho spýtať.
,,Thor...ehm..načo ste ma vlastne volali."
Thora oblial studený pot a uprene pozeral pred seba.
,,No to bude asi lepšie keď ti to vysvetlí niekto iný." Vydral zo seba nakoniec no jeho odpoveď mi nestačila.
,,Ako niekto iný? Kto? A prečo tu?" Chrlila som na neho otázku za otázkou keď ma prerušil.
,,Aha už sme tu!" Zahovoril to Thor a tým ma úplne odstavil.

Auto zasatlo pred vysokou sklenenou budovou. Trávnik pred ňou bol kŕasne udržiavaný a celé to pôsobilo nadčasovým dojmom. Zapadajúce slnko osvetľovalo celú budovu ohnivo červeným svetlom a celé to pôsobilo ako obrázok.
,,Celé to tu navrhol Tony." Vysvetľoval mi Thor zatiaľ čo mi vyberal veci z auta. Vedela som kto to je. Vedela som o všetkých Avangeroch keďže za posledný rok ich boli plné noviny dokonca aj na islande.
,,Thor...kto každý tu je?" Spýtala som sa keď sme kráčali ku vchodu.
,,Ja, ty, Tony a Steve." Odmlčal sa na chvíľu. ,,Ostatný su na misii." Dodal.

Odprevadil ma na jedno z poschodí. Poriadne som si nepamätala na ktorom sme. Otvoril jedny z dverí a predomnou sa rozprestrela obrovská izba s kúpelňou a obrovskou posteľou v strede miestnosti. Všetko bolo ladene do bielej, čiernej a striebornej. Bolo to krásne.
,,Môže býť?" Spýtal sa Thor keď položil moje tašky k stavanej skrini za dverami.
Ja som len s úžasom prikývla.
,,Oddýchni si. Zajtra je veľký deň." Dodal keď zatváral za sebou dvere. Zrazu som zostala v tej obrovskej izbe sama.

Stihla som ešte dlhu teplu sprchu kým som zaliezla do postele. V tú noc som toho zasa veľa nenaspala. Časový posun mi nerobil dobre a do toho ešte Thorové slová. Aký veľký deň? Čo sa zajtra stane? Hlavou mi prúdilo nespočetne veľa otázok. Zaspala som tak nadránom aj to len an nejaké dve hodiny.

O ôsmej ma prišiel zobudiť  Thor s tým  že sa mám obliecť.
,,Počkám ťa vonku pred dverami aby si sa nestratila. Je to tu ako bludisko." Dodal a ja slm bola len rada. Naozaj bola táto budova jedno veľké sklenené bludisko.
Rýchlo som sa obliekla, upravila a vyšla za Thorom. Bez slova sme prešli zopár poschodiam až sme sa zastavili pri jedných z množstva dverí.
,,Myslím že budeš veľmi naštvaná keď ti povedia o čo ide. Ale prosím mysli na to že sa tp robilo kvôli tebe." Povedal Thor a otvoril dvere do miestnosti pripomínajúcu obývačku. Ani som nestihla spracovať Thorové slová nieto na nich ešte odpovedať.
Na gauči sedel Steve a Tony my sme sa posadili oproti nim. Chvíľu bolo ticho a všetci sa snažili vyhýbať očnému kontaktu so mnou.
,,Tak už mi niekto povie čo sa to tu deje?" Spýtala som sa namosúrene. Liezlo mi to na nervy, že všetci vedia niečo čo ja nie.
,,Asi máš pravdu. Čim skôr to budeme mať za sebou tým lepšie." Začal Tony a ostatní dvaja chlapci sa zrovna nešli pretrhnúť aby mu zobrali slovo.
,,Loki žije." Vybalil na mňa Tony. Neveriacky som sa na neho pozerala.
,,Posledný rok sme pracovali na jednej misii. Detaily vedieť nemusíš, každopádne potrebovali sme práve Lokiho nato aby bola táto misia úspešná. A to aj bola, skončila sa pred týždňom. Preto sme ťa zavolali." Tony chcel ešte niečo povedať ale ja som mu do toho skočila. Vystrelila som na rovné nohy a od hnevu som nevedela čo s rukami.
,,Takže mi chcete povedať že posledný rok som truchlila za mužom ktorý nezomrel?!" Kričala som. ,,A nemal ani toľko slušnosti aby mi to povedal?! Ty si o tom vedel a nechal si ma v tom?!" Obrátila som svoj hnev na Thora.
,,Nemohli sme ti to povedať. Pokazilo by to missiu..." snažil sa brániť.
,,To ma nezaujíma! Kde je ten smrad?!" Spýtala som sa Tonyho a on len ukázal za mňa.
Otočila som sa a vo dverách stál Loki. Živý a zdravý v čiernom obleku. Ale hlavne živý.
,,Prekvapenie?" Nesmelo zo seba vysukal.
Nahnevano som k nemu vykročila a prvé čo tak som mu darovala jednu dobre mierenú, vzduchom chladenú, facku.
,,Ako si mi toto mohol urobiť?" Kričala som na neho spoza slzy. ,,Do riti Loki ja som ťa oplakala. Oplakávala som ťa rok." Bušila som do neho slovami čo sa do neho zmestilo.
Keď už mi cez slzy a plač nebolo rozumieť, chytil ma a vtiahol do silného objatia.
,,Prepáč mi to."