Ordinary one [Loki ff]

Časť piata

Ďalšie ráno sme sa pobrali s Lokim do mesta. Pristala som na deň voľna a aj som sa tešila že uvidím niečo nové. Z nášho zaprdeného mesta som za celý život nevytiahla päty.
Celé doobedie sme prechádzali pamiatky a centrum mesta. Na to aký je island studený sme mali nádherné slnečné počasie. Nevedela som či to robí on ale nezáležalo mi na tom.

Bolo niečo málo po dvanástej keď sme prišli do obrovského parku. Keď sme prešli bránou všetky cestičky vystieľal štrk. Všetky viedli do stredu kde stála krásna mohutná fontána so štyrmi morskými pannami ktoré chrlili vodu. Bola to perlička, ktorá zastrešovala krásu tohto miesta. Bola som z toho unesená.
Kým som sa kochala, Loki ma jemne potiahol za ruku a viedol ma cez trávnik pod jeden z veľkých mohutných dubov ktoré obkolesovali celý park.
Akoby z rukáva vytiahol veľkú červeno-bielu károvanu deku, ktorú rozprestrel na zem predomňa. Gestom ruky ukázal aby som si sadla.
Ja som sa len usmiala a uložila sa na deke. Nohy som si prekrížila a podoprela sa rukami za chrbtom. On sa usadil vedľa mňa. Chvíľu sme sa obidvaja len tak ticho pozerali a mne oči spočinuli na ňom. Premeriala som si ho. Od čierných vlasov, ktoré mu padali na plecia cez ostré rysy jeho tváre až po vždy uhladené čierne sako. Aj keď sme práve sedeli na deke pod stromom, on vyzeral akoby práve vystúpil z reklamy.
Potom som si uvedomila že toto celé je len na chvíľu. Kým nenájdeme Tesserackt a neodíde. Moje oči sa presunuli zase na jeho tvár.
Ako by mohol niekto ako on..boh..milovať običajnú smrteľníčku. Nemohla som byť predsa taká naivná. Sklonila som hlavu a zrak mi padol na špičky mojích ošúchaných tenisiek.
Potom som sa obzrela okolo seba. Po chodníkoch sa prechádzali ľudia, páry, rodiny s deťmi. Dokonca tadiaľ z času na čas prešiel aj nejaký ten bicykel. Život prúdil okolo nás no ten môj akoby sa v tom momente zastavil.
Na svojej ruke som zacítila jemný, takmer až neistý dotyk. Po celej dlani sa mi rozlialo príjemne teplo. Cítila som ako sa na mňa pozerá a tak som svoje oči odtrhla od okolitého ruchu a otočila sa smerom k nemu.
,,Páči sa ti tu?" Spýtal sa s hrejivým úsmevom.
Nedalo mi mu úsmev neopätovať a na jeho otázku som len prikívla.
,,Často sme sa sem s mamou z Asgardu pozerali. Je to to najkrajšie miesto z celého Midgardu." Zasmial sa a pozrel sa pred seba. Pozoroval ľudí idúcich okolo. Zrak mu preskakoval z jedného na druhého.
,,Ja by som zasa chcela vidieť to najkrajšie z Asgardu. Chcela by som spoznať tvoj svet. Chcela by som do neho patriť." Povedala som s úsmevom. Veľmi som si to želala. Kiež by som mohla.
Všimla som si ako zosmutnel a cítila som aj to ako sa jeho ruka pomaly vzďaľuje od tej mojej. Intuitívne som po nej siahla a v tej chvíli som držala ja jeho.
,,Ja viem, že to nejde." Pousmiala som sa s pohľadom upreným na ňom no on sa na mňa nedíval.
,,Chcel by som aby to šlo." Sklonil hlavu.

V tom sa obloha zatiahla a začali padať obrovske kvapky. Najpr pomaly len zopár a o chvíľu z toho bol poriadny lejak. Postavila som sa z deky a zastala rovno pred neho s rukou natiahnutou k nemu. Zdvihol zrak nechápajuc čo po ňom chcem.
,,Noták pán severský boh." Zasmiala som sa. ,,Prestaň byť na chvíľu bohom a poď si so mnou užiť jednú z ľudských bláznivych radostí." Stále som sa na neho usmievala.
,,A to je?" Spýtal sa ma keď ku mne naťahoval ruku.
Keď som ho pevne držala zakričala som z plných pľúc ,,Predsa tanec v daždi."
Zatiahla som ho až do stredu, tam kde nás nezakrýval žiaden strom. Držali sme sa za ruky, tancovali a smiali sa ako úplny blázni. Ľudia utekali do najbližších kaviarní alebo pod prístrešky aby sa vyhli premočenému oblečeniu. A my sme tam stáli, uprostred toho lejaku v tom najúprimnejšom objatí s tými najčistejšími úsmevmi. Kvapky nám dopadali na už tak premočené oblečenie a vlasy. Obmývali mi tvár na ktorej som cítila jeho hrejivé ruky. Zdvihol mi pohľad smerom hore k jeho tváry. Stále mi v jeho rukách držal tu moju. Pomaly sa ku mne približoval až kým nebol tesne pri mojom uchu.
,,Mali by sme ísť lebo prechladneš." Zašepkal.
Ja som sa usmiala a prikívla.

Keď sme prišli naspäť do tej chaty, hneď som sa šla prezliecť. Dala som na seba nejaké suche veci, mokré vlasy som si zabalila do uteráka a išla naspať do našej malej obývačky. Loki bol už prezlečený, oheň v krbe horel a on sedel na gauči. Hneď ako ma uvidel usmial sa a rukou prešiel po mieste na sedačke kde mi nechal miesto. Usadila som sa tesne pri ňom a on si ruku prehodil cez moje ramená a pritiahol si ma bližšie. Nikdy som sa necítila tak dobre. Zavrela som na chvíľu oči aby som si ten moment mohla vychutnať o niečo viac. Z hlboka som sa nadýchla a do nosa mi udrela ta jeho vôňa. Taká sladká no aj tak mužská. Dokonca by sa dalo povedať že nie z tohto sveta. Nič na zemi nevoňalo tak ako on. Musela som sa nadýchnuť znova aby som si ju dobre zapamätala, pretože o pár dni odíde a ja už ju nikdy nebudem môcť cítiť.
Otvorila som oči do ktorých sa mi nahrnuli slzy pri tej myšlienke.
,,Zajtra by sme mali ísť hľadať ten Tesserackt." Premohla som svoje slzy a pozrela som na neho. Bol akýsi nesvoj zrazu.
,,Nepozrieme si film?" Spýtal sa po chvíli ticha.
Úplne odignoroval čo som práve povedala. Odtiahla som sa teda od neho a pozrela sa priamo na neho.
Pozrel sa na mňa.
,,Prečo ti na tom tak záleži? Prečo si proste nevieš užiť to že je nám dobre? Nechcem ten Tesserackt. Tak prečo ma posielaš preč?" Vybehol na mňa a mne sa znova nahrnuli slzy do očí.
,,Pretože mi dvaja nemôžme byť spolu..aj keď by som veľmi chcela. Bože ako veľmi by som chcela." Jedna slza mi stiekla po líci až k brade.
,,Musíš sa vrátiť naspať domov. Čím neskôr to bude tým viac ma to bude bolieť. Pretože si prvý človek s ktorým mi je naozaj dobre a som šťastná no viem že to tak nebude navždy. Boh nemôže milovať smrteľníčku." Pri poslednej vete sa už zo mňa valili krokodílie slzy. Nedala som mu šancu zareagovať a utiekla som do kúpeľne kde som sa zamkla. Sadla som si chrbtom opretá o dvere.
Loki sa ku mne chvíľu dobíjal no potom som počula ako si tiež sadol a oprel sa o druhú stranu tých istých dverí.
,,Meg...mýliš sa." Povedal po chvíli veľmi potichu. ,,Môže sa to stať. Stalo sa to mne..." odmlčal sa.
,,Ja ťa milujem."