My blue eyed wolf

~Forest~

Miesto, kde vždy chodím na prechádzky.

Miesto, kde si vždy chodím oddýchnuť.

Miesto, kde vždy si môžem utriediť myšlienky

                a rozmýšľať nad mojím životom.

Miesto, kde vypnem od reality a nechám sa

               unášať tichom a spevom vtákov.

Miesto, kde práve teraz kráčam a obzerám sa všade navôkol, obdivujem krásu tohto prostredia.

Vždycky sem prichádzam s úsmevom na perách, či už je skoro ráno,keď sa slnko eštelen chystá vykuknúť spoza hory alebo večer, keď už slnko zapadá a jeho lúče, ktoré prechádzajú pomedzi stromy, ma jemne hladia na tvári.

Je leto. Pre mňa to najkrajšie obdobie, pretože vždy môžem prísť sem sa nadýchať lesnej vône, ktorá sa rozlieha všade okolo mňa.

Každý deň začínam rannou prechádzkou v lese.

Je to pre mňa dokonalý relax, keď môžem od všetkého vypnúť a zabudnúť na ten ruch a stres, ktorý sa deje mimo tohto lesa.

No ten pocit ma znova náplní, keď vojdem do svojho domu, ktorý je kúsok od lesa a zbadám koľko je hodín. 9:06

Doprdele!

Budem meškať. Znova.

Môj stres sa ešte zdvojnásobí, keď schytím mobil a tam ma čaká 5 zmeškaných hovorov od mojej najlepšej kamarátky Sadie.

Rýchlo vytočím jej číslo, zatiaľ čo sa obliekam do oblečenia vhodného do mesta, či už do práce.

"Kde toľko trčíš?!"

Zhúkne hneď, ako to zodvihne, až si musím od ucha dať mobil preč aby som neohluchla.

"Čo vyvádzaš?

Šak začíname o pol hodinu. Síce som troška zabudla v lese na hodiny ale budem meškať len okolo päť mi-"

Nedopoviem, pretože má preruší.

"Florence! Dneska sme mali byť v práci o pol hodinu skôr!"

Hneď ako to počujem, presuniem sa na druhú stranu mojej izby, a pozriem na kalendár, aký je dátum.

"No to si robíš-"

"Nie nerobím. Okamžite sa sem dostav, prosím! Náš úžasný šéfko už vyvádza, kde toľko si!"

Ako na zvolanie započujem na druhej strane šum, v ktorom nechýbajú nadávky šéfa.

"Kaviareň je plná ľudí! Pohni si!"

Hneď ako dopovie posledné slovo tak zloží.

Moje tmavohnedé husté vlasy si rýchlo skrútim do drdolu, z ktorého vytŕčajú na všetky strany sveta, no nemám čas to riešiť.

Zbehnem dole schodmi rýchlo do kuchyne, strčím ruku do misky s ovocím, z ktorého si vyberiem šťavnaté jablko.

Následne sa pohnem do chodbičky, kde mám zavesenú na vešiakoch kabelku. Rýchlo do nej nahádžem peňaženku, mobil a kľúče.

Na autobusovú zastávku to mám do siedmych minút a autobus akurát vtedy prichádza, čiže mi to skvelo vychádza.

Hneď ako prídem na zastávku naskočím do autobusu.

Pozdravím šoféra,ktorý ma už pozná, keďže každý deň týmto autobusom chodím do mesta.

Z autobusu vystupujem po pol hodine.