My blue eyed wolf

~Wolf~

"Henry, poď si dať raňajky!"

Potom, ako sme prišli na autobusovú zastávku a prišiel autobus, Henry bol v úžase. Že vraj, ešte nikdy nešiel autobusom. Mal z toho hotový zážitok.

Večer mi pre spánkom ešte rozprával, ako veľmi sa teší, keď pôjdeme do lesa. A keď som mu povedala, že by sme mohli ísť hneď ráno, od radosti nevedel zaspať. Nepoznala som dieťa,ktoré by sa tak tešilo do lesa ako Henry. Aspoň niečo zdedil po mne.

Dnes je sobota, takže ešte dnes idem do práce, no zajtra mám voľno, takže si ho celý môžem užiť s Henrym.

"A kedy tam už konečne pôjdeme?"

Netrpezlivo sa obzeral.

"Keď sa napapáme a oblečieme. Už si sa umyl?"

Doplním moju odpoveď ešte otázkou, po ktorej začal rýchlo prikyvovať. Musela som sa nad ním zasmiať. Keď sa niekam chystá, tak je vždy hotový medzi prvými.

Pozerám sa, ako si dáva posledný kúsok chlebíka do jeho malinkých úst. Cele raňajky si vychutnával, akoby mu doma nevarili.

"Už som spapal. Ideme?"

Spýta sa hneď potom, ako dožuje chlebík.

"Už sa len oblečieme a môžme ísť. Vieš sa obliecť aj sám?"

Postavým sa zo stoličky a odpracem špinavý riad.

"Viem! Som už veľký chlap!"

Postavý sa a dá si ruky v bok. Nemôže chýbať jeho roztomilý výraz, kedy sa snaží tváriť vážne.

"No to teda už si. Počkám ťa pri dverách, áno?"

So smiechom len sledujem, ako beží do izby, kde som mu dala oblečenie.

* * *

Keď znova dýcham ten ranný lesný vzduch, úplne sa cítim ako doma. Je to proste úžasný pocit. Vedľa mňa kráča Henry, ktorý so záujmom si obzerá všetky lesné stromy a porovnáva, ktorý je vyžší a ktorý zasa nižší.

"Flor?"

Vzhliadne ku mne, s jeho úsmevčekom.

"Áno, Henry?"

Usmejem sa naňho a pohladím ho po jeho vláskoch.

"Ideme hrať na babu?"

Jeho otázka ma zaskočí, vôbec nečakám, že práve v lese si spomenie na takúto hru. Kým sa stihnem spamätať, Henry už beží predomnou.

"Nechytíš ma!"

zakričí so smiechom, ktorým nakazí aj mňa.

"No šak ty počkaj!"

Rozbehnem sa za ním.

Naháňame sa hodnú chvíľu a ja už prestávam pomaly ale isto vládať. No čo ma zarazí je, že Henry zastane a začne sa obzerať všade okolo seba.

"Flor?"

Otočí sa za seba, aby na mňa videl.

"Sú v tomto lese vlci?"

jeho otázkou ma znova zarazí. Prečo sa na to pýta?

"Ešte som tu žiadneho vlka nestretla, Henry."

Odpovedám a pomalou chvôdzou sa dostávam k nemu, pri k torej sa vydychávam. Henry vie bežať vážne rýchlo, na to že má päť rokov.

"Prečo sa pýtaš?"