My blue eyed wolf

~ The call ~

Vystúpim von zo sprchového kúta, kde ma hneď oveje studený vzduch. Preto sa rýchlo zabalím do uteráka, ktorý je dostatočne veľký nato, aby mi prekryl celé telo. Vykonám ešte potrebné veci, nakoniec si ešte zabalím do ďalšieho, menšieho uteráka vlasy, aby voda z nich doň vsiakla.

Otvorím dvere do izby, z ktorej si to namierim do šatníka, aby som si z tadiaľ vybrala čisté veci. No len čo sa idem natiahnuť po tričku, položenom na úplne vrchnej poličke, po mojom dome sa ozve melódia môjho mobilu, ktorá signalizuje, že mi niekto volá.

Povzdychnem si, pretože musím zbytočne zísť schody, aby som sa dostala k mobilu a potom znova si to vyšlapať naspäť.

Tričko nechávam tričkom, zvrtnem sa na päte a rýchlou chôdzou odchádzam, stále len v uteráku z izby, dolú do kuchyne, kde som ho musela nechať, keď som jedla raňajky.

Zoberiem ho do ruky a otočím displejom k sebe, aby som si pozrela, kto mi volá. No keď zbadám ID volajúceho, oči sa mi rozšíria šokom, pretože práve tohto volajúceho som naozaj nečakala. Na nič iné nečakám a prijímam hovor.

"Jace!" vykríknem hneď, ako si mobil priložím k uchu. Na druhej strane započujem uchechtnutie, ktoré ako jediné patrí môjmu najlepšiemu priateľovi.

"Aj ja ťa zdravím, Flor." odpovedá, akoby bolo všetko v tom najlepšom poriadku.

"Neozveš sa niekoľko dní a toto je, čo mi prvé povieš? Vieš ty vôbec, ako som sa o teba bála?" So zamračeným výrazom v tváry sa presuniem ku kuchynskému oknu s výhľadom na les, následne ho otváram. Potrebujem čerstvý vzduch.

Na druhej strane započujem skleslý povzdych.

"Prepáč, Flor. Potreboval som odpočinok. Skoro celé dni som prespal." odpovedá sklesnuto, počujem v jeho hlase, ako ho to mrzí.

"Nehcem od teba počuť žiadne sprosté výhovorky, Jace." aj keď viem, že nikdy by mi neklamal, poviem to tak či tak. Bála som sa oňho.

"Vieš, že to nie sú výhovorky. Žiadne by som proti tebe nedokázal použiť." úprimne odpovedá, čo mu ja, samozrejme, verím.

"Viem, Jace. Ja viem. Ale prosím sľúb mi, že keď sa nebudeš cítiť dobre, alebo proste kôli niečomu neprídeš do roboty, tak mi to povieš. Zavoláš." s prsíkom hlase k nemu hovorím cez mobil. Odstúpim od okna, zatváram ho. Pomaly sa presúvam ku dverám od kuchyne.

"Sľubujem, Flor." na druhej strane započujem krátku odpoveď, no aj tak je v jeho hlase počuť úsmev.

"Ďakujem." vydýchnem. Pomaly začnem vystupovať schody na horné poschodie, aby som sa mohla konečne prezliecť do normálneho oblečenia.

"Každopádne, dôvod prečo volám je, že som ti chcel povedať, aby si ma dnes už očakávala v kaviarni." s úsmevom hlase hovorí, zatiaľ čo ja sa začnem šialene usmievať. "Dnes už prídem." ešte doplní, keď nič nepočuje z mojej strany. Chcem vykríknuť radosťou, no udržím to v sebe.

"Ani teraz nevieš, akú si mi spravil radosť!" vyhŕknem zo seba nadšene, na čo započujem z druhej strany jeho smiech. Vyjdem akurát posledný schod, následne začnem kráčať chodbou do mojej izby.

"Tak to som veľmi rád, Flor." s úsmevom v hlase prehovorí. "Takže dnes sa vidíme?" ešte doplní vetu otázkou, akurát prichádzam k dverám mojej izby.

"Že sa ešte pýtaš, Jace." s úškrnom otváram dvere, vstupujem do izby. Ešte sa znova otáčam, aby som ich zavrela. Z druhej strany počuť uchechtnutie.

"Teším sa na teba." povie akurát, keď sa otočím k mojej skrini. No to, čo pri nej zbadám, mi vyrazí všetok dych.

Kriste.

"Flor?" ozve sa po dlhšej pauze, čo neodpovedám.

"Á-no, áno. Som tu." ledva zo seba vykoktám, stále sa pozerajúc do modrastých očí čierného stvorenia.

Ako sa sem dostal?

"Si v poriadku?" spýta sa otázku, počuje, že niečo není tak, ako má byť.

"Jasné. L-len sa už na teba veľmi teším, Jace." snažím sa ho presvedčiť, že všetko je v úplnom poriadku, aj keď není. Ako spomeniem meno môjho najlepšieho kamaráta, čierne stvorenie mierne nakloní hlavu do strany a s miernym zavrčaním sa zo sedu postaví.

"Veď aj ja na teba, Flor. Šak počkaj. Nebudeš ani vedieť dýchať v tom mojom úžasnom objatí." nemusím ani hádať a viem, že sa uškŕňa. Skúsim sa zasmiať, no kôli vlkovi predomnou, to moc nejde.

"Si naozaj v poriadku, Flor?" a tu sa už nám objavuje jeho starostlivá stránka. Nemám mu to za zlé. To naozaj nie. Len niekedy sa to moc nehodí, ako napríklad v tejto situácii, kedy predomnou znova stojí čierny vlk s modrastými očami a vyzerá, že ma plánuje zavraždiť.

"Som, neboj sa. A-ale budem musieť už končiť." podarí sa mi zoseba niečo vykoktať, prehĺtam guču, ktorá sa mi vytvorila v hrdle.

"Dobre teda. Dávaj si na seba pozor, Flor. Ľúbim ťa!" zaznie z druhej strany môjho mobilu jeho hlas, stále starostlivý, nad čím sa pousmejem a na pár sekúnd zabúdam, kto sa práve teraz predomnou nachádza.

"To aj ty. Tiež ťa ľúbim, Jace." odpovedám s úprimným úsmevom, no ten hneď zmizne, akonáhle započujem už hlasnejšie zavrčanie, hneď potom, ako dopoviem vetu. Moje oči rýchlo nájdu tie jeho, aby som vedela, čo sa chystá urobiť.

Hneď, ako zbadám, že prednou labou spravil krok smerom ku mne, mobil si dávam od ucha a stláčam na ňom červené tlačítko, ktoré značí koniec hovoru. Mobil rýchlo pokladám na poličku vedľa mňa.

Roztrasenými rukami si viacej utiahnem uterák okolo môjho tela. Keď sa vlk vyberie pomalým krokom ku mne, ja začínam od neho cúvať.

Skôr, než si situáciu stihnem uvedomiť, narážam chrbtom o stenu. Zrakom nájdem modrasté oči čierného stvorenia.

Som sama, zatvorená v mojej izbe iba v uteráku, natlačená na stenu, zatiaľ čo sa vlk ku mne pomalým krokom približuje.

Zas a znova som v prdeli.

~*~

A tuto to ukončím, aby ste sa mali na čo tešiť v ďalšej kapitole!😉🤍

Už nám konečne pribudol aj Jace! Čo naňho hovoríte?

Určite mi napíšte do komentára váš názor🤍

~

~Dashque~*

Vote, koment🤍