My blue eyed wolf

~Brother?~

"Nat!"

Zakričím na celú kaviareň, čím na seba upútam všetky páry očí, ktoré sa tu nachádzajú, no keď zbadám môjho brata po vyše mesiaci, vôbec sa tým nezaoberám.

Pozrie sa mojím smerom s úsmevom na perách. Je pri ňom aj jeho manželka s ich sladkým synčekom, ktorého by som najradšej zjedla z tej jeho roztomilosti.

Pohnem sa rýchlo ku stolu, kde sedia.

Nat sa postavý, kráča mi naproti.

O chvíľu sa ocitám v jeho útulnom objatí.

"Ahoj, ty moja malá sestrička."

Šepne mi do ucha, na čo sa usmejem do jeho hrude.

"Ahoj, braček."

Šepnem mu na oplátku.

"Chýbal si mi."

Ešte doplním, cítim ako objatie ešte viac upevní.

"Aj ty mne sestrička, aj ty mne."

Vtisne mi bosk na líce, následne sa odomňa odtiahne s úsmevom na perách.

"Floor!"

Počujem kričať skratku môjho mena malého, asi toho najroztomilejšieho chlapca.

Obzriem sa za hlasom, následne sa mi ocitá v náručí malé telo Henryho.

"No ahoj, ty malý beťar."

Zasmejem sa a postrapatím mu jeho gaštanové vlásky.

"Ahoj, Florence."

Počujem povedať, manželku môjho brata - Zaru

"Ahoj."

Usmejem sa na ňu, čo mi oplatí a vtiahne si ma do objatia. 

So Zarou, som veľmi dobrá kamarátka.

Som rada, že môj brat si našiel takú dobrú ženu.

"Ehm, Flor?"

Moju pozornosť upúta môj brat, ktorý mi položí otázku.

Kývnem hlavou, na znak, že počúvam.

"Potrebovali by sme sa s tebou dohodnúť."

Neisto sa naňho pozriem, očkom zablúdim k Sadie, ktorá akurát pripravuje ďalšiu kávu, pre ďalšieho zákazníka.

Keď si ma všimne, ukáže palec hore, čo znamená, že všetko v pohode zvláda.

"Bude to len chvíľa."

Rýchlo doplní, keď si všimne môj neistý pohľad.

"Tak fajn."

Povzdychnem si, keď na mňa hodí jeho prosiaci pohľad.

"Takže Flor."

Začne, keď si všetci posadáme za stôl, kde pred tým sedeli.

"Potrebovali by sme, takú malú pomoc s Henrym."

Pozriem k Henrymu, ktorý sa na mňa usmieva ako také neviniatko.

Obrátim hlavu naspäť k Nathanovi. Ktorý mi venuje neistý úsmev, akoby nevedel, či budem súhlasiť.

"Počúvam."

Usadím sa pohodlnejšie na stoličke a zabodnem svoje modrasté oči, ktoré som zdedila po ňom, do jeho.

"Ehm, no... Chceli sme  spolu so Zarou teraz byť sami cez víkend a tak nás napadlo...Nepostarala by si sa na tých pár dní o Henryho?"

Pozerala som naňho ako na svätý výjav. Nemám žiadnu prax o staraní sa o dieťa a... Zvládla by som to vôbec?

"Nat ja... Neviem či to je dobrý nápad. Ja-"

Moje vysvetľovanie prerušil. Čo majú všetci s tým skákaním do reči?

"Ja viem, že si sa ešte o žiadne dieťa takto nestarala ale... Ja v teba verím Florence. Si moja sestra, ktorá má toľko toho za sebou. A aj napriek tomu všetkému si zostala silná a si stále tu, s nami. Takže ja verím , že keď budeme preč, bude s tebou Henry v bezbečí."

Jeho slová mi vhnali do očí slzy. Niekedy vážne vie, ako na mňa, aby som povolila.

"Nat ale-"

"Zara ti všetko vysvetlí čo a ako dobre?"

"Tak-" Zaseknem sa. Naozaj si Nat myslí, že by som bola schopná postarať sa o malé dieťa ako je Henry? Naozaj mi až tak dôveruje? Keď zdvihnem pohľad a vidím ako sa na mňa upierajú všetkých troch nevinné pohlady, povolím. "dobre."

Všetkým trom sa na tvári zjavia tie najkrajšie úsmevy. Postavia sa, ich čin napodobním, prídu ku mne a všetci traja ma naraz objímu. Pri uchu ešte započujem Natove slová.

"Ďakujeme, sestrička."

* * *

"Naozaj nechceš zviesť?"

Príde ku mne Nat so starosťou v jeho očiach.

Chytím ho za rameno, ktoré mu stisnem.

"Nat, veď vieš, že ja a autá-"

"Áno, viem to veľmi dobre, kurva!"

Skríkne, pri čom mu z úst vyletí šťavnatá nadávka. Myknem sa a spustím ruku vedľa môjho tela.               

Nat vydýchne, snaží sa ukludniť. Následne sa na mňa pozrie, chytí mi obe studené ruky do tých jeho, teplých. Stisne mi ich.

"Prepáč. Ja len nechcem aby sa stalo niečo, čo budem potom ľutovať."

"Nič sa nestane, Nat. Sám si mi povedal, že mi veríš, tak v čom je potom problém?"

Vzhliadnem k nemu, pričom sa mu zadívam do jeho modrých očí, nad ktorými sa mu pohojdáva pramienok, ktorý sa uvoľnil z jeho vyčesaných dohora, tmavých vlasov.

"Nat? V poriadku?"

Príde za nami Zara, ktorá zatiaľ povyťahovala a nachystala z auta veci, ktoré budem potrebovať pre Henryho. Pohľad vrátim naspäť k Natovi, on mi ho opätuje.

"Áno Zar, všetko v poriadku."

Povie, keď sa otočí znova jej smerom, mne potom venuje bratský, starostlivý úsmev.

* * *

"Nebojte sa, my to tu spolu zvládneme! Pravda Henry?"

Usmiala som sa na malého chlapčeka po mojom boku, ktorého som držala za ruku, v druhej som mala tašku, plnú jeho vecí.

"Anoo! Si to tu užijeem!"

Smial sa a pri tom zamával už naštartovanému autu, v ktorom sedela Zara a môj brat. Obidvaja sa nad jeho radosťou zasmiali.

"O tom nepochybujem."

Žmurkol naňho môj brat so smiechom. Jeho pohľad potom padol na mňa.

"Dávajte si na seba pozor, Flor."

Starostlivý úsmev tu znova nemohol chýbať.

"Budeme, Nat."

Usmiala som sa naňho.

"A Henry! Poslúchaj!"

Vykukla z okna auta Zara a prísne naňho pozrela.

"Áno mamiii"

Odpovedal nadšeným hláskom a pozrel na mňa jeho najroztomilejším úsmevom.

S úsmevom sme obom zamávali, keď už auto odchádzalo od nás. Pozrela som sa s úsmevom na Henryho.

"Tak a čo by si povedal na cestu autobusom?"

"Anoo! To bude jazda!"

Rozžiarili sa mu očká radosťou.

~*~

V príbehu nebudú žiadne obrázky vyskytujúcich sa osôb. Nechávam to na vašu predstavivosť.

~

~Dashque~*