My blue eyed wolf

~Take care of you~

Skĺznem pohľadom na jeho poranenú nohu. Príde mi ho ľúto. Mala by som mu to ošetriť. Nemôže sa takto so zranenou nohou premávať po lese.

Bože. Ja som sa vážne zbláznila. Záleží mi na vlkovi.

Nie nezbláznila. Odmala miluješ zvieratá, tak čo to teraz trepeš?

Ozve sa moje svedomie, ktoré má pre tentokrát pravdu. Ale stále, je to vlk, ktorý môže zaútočiť, kedy sa mu zachce. No nemôžem ho tu takto nechať. Nezvládla by som to. Asi som sa pomiatla, pretože tento vlk vzal odomňa Henryho a stále ma sleduje, akokeby čakal,kedy bude ten správny čas ma zabiť. Keby mu nepomôžem, mala by som výčitky svedomia asi do konca môjho "úžasného" života.

Pomaly sa postavím na svoje nohy. Vlkove oči stále cítim na sebe, ako ma úpenlivo sledujú.

Keď spravím krok preč od neho, vlk zavrčí. Švihom sa otočím naspäť k nemu, aby som mala pod dohľadom všetko,čo robí. Stále sedí na mieste, kde aj predtým. Odvážim sa spraviť ďaľší krok od neho, na čo znova zavrčí, no už sa aj postaví. Moje srdce sa rozbubnuje ešte rýchlejšie. Takto je omnoho väčší ako keď sedí a pôsobí oveľa nebezpečnejšie.

Sťažka prehltnem. Ako mu mám vysvetliť, že chcem len ošetriť, jeho doranenú nohu? Otočím sa odneho a rozutekám sa smerom ku schodom, ktoré vedú do vchodu môjho domu. Určite to není dobrý nápad utekať pred vlkom, čo sa mi potvrdilo hneď, ako som vyšla schody a išla siahnuť na kľúčku dverí.

O chvíľu už len cítim, ako ma zozadu chytí za tričko a pomocou neho ma stiahne dole, na dlážku pred vchodovými dverami. Čo ma ale prekvapí je, že nenechal, aby som sa o tú dlážku nejako udrela. Opatrne ma na ňu položil. Čo je toto za vlka panebože?

Ocitla som sa ležiaca na bruchu, s naštvaným vlkom týčiacim sa nad mojím chrbtom. Hlavu mám položenú na dlážke, ale mám ju natočenú doboku, aby som videla o čo sa ide vlk teraz pokúsiť.

Srdce mi tĺklo neuveriteľnou rýchlosťou a môj dych na tom nebol o nič lepšie. Tak čo vám poviem? Ležať pod vlkom, úplne bezmocná, nie je moc pekný pocit.

Začujem mierne zavrčanie a vlkova hlava sa odrazu ocitne pred mojou tvárou. So strachom pozriem do jeho očí a čakám čo urobí. Keď sa začne približovať k mojej tvári, spanikárim. Ruky si rýchlo dám pred tvár a začnem sa celá triasť.

Zacítim na rukách jeho horúci dych. Odrazu sa jeho čumák dotkne jednej mojej dlane.

"N-nie! Nechaj ma!"

Skríknem. Moje ruky sa začali celé triasť. Odtiahol sa, no stále som ho cítila nadomňou.

"Prosím. J-ja som ti chcela iba pomôcť."

Šepnem a pomaly sa začnem obriacať na chrbát, aby som sa naňho mohla pozrieť. Vlk mal hlavu hneď nad mojou, sklonenú, aby mohol na mňa upierať jeho zrak. Nakloní hlavu trocha doboku a tak ma hodnú chvíľu sleduje, čo mi potom začalo byť nepríjemne.

Vlk, akoby sa náhle spamätal, prekročí ma a postaví sa jeho troma zdravými labami na bok odomňa. V šoku som naňho hľadela. On...on mi rozumel? Alebo?

Pomaly sa posadím, no nespúšťam z neho môj zrak. Tak isto ani on zo mňa. Pozorujeme sa navzájom.

Prehltnem guču, ktorá sa mi spraví v hrdle a pomaly začnem vstávať. Vlk ma pri všetkých mojich pohyboch sledoval, čo mi vôbec nebolo príjemné. Keď konečne stojím na oboch nohách, spravím krok vzad odneho k dverám, pričom ho stále pozorujem, čo urobí.

Keď tam len stál a pozoroval ma, odvážila som sa stlačiť kľúčku a pootvoriť dvere.

"I-idem ti niečo zobrať na tú nohu."