Stará láska nehrdzavie ❤️

Kapitola 10

Prešli 2 mesiace. Za ten čas  sa udialo dosť vecí. Ja som pochovala maminu a s radou starších sme sa zhodli, že Matt a jeho priateľka, nebudú patriť do našej komunity.

No najhoršie čo som zistila bolo, že to dievča, nebolo len tak obyčajné dievča, ako sa mnohým na prvý pohľad zdalo. Bola jednou z NICH. Bola to Morganka. Mattovi rodičia na syna zanevreli v okamihu, ako sa to dozvedeli. Sem tam keď sa stretneme sa mi za neho ospravedlňujú.

Začínam už aj strácať vieru v to, že niekedy príde ešte nejaký ten pekný moment. Shin sa síce snaží robiť mi život pestrejší, no márne. Väčšinou len sedím zavretá vo svojej izbe alebo sa idem prebehnúť do lesa, aby som si utriedila myšlienky a pocity, ktoré so mnou už nejakú tu dobu lomcujú.

O brigádu v meste som už nejavila záujem. “Premiestnila“ som sa do nášho dedinského pohostinstva.
Tu je kľud a nemusím sa obávať, že na mňa zaútočí nejaký Morgan.
Na dnes som si zobrala voľno s tým, že by som si šla zaplávať k Belasým vodopádom. Zbalila som si veci a len čo som prišla k dverám obutá a vychystaná zazvonil zvonček.

Tak som teda otvorila a nestál tam nik iný ako Shin so stredne veľkou kyticou červeno-ružovo-bielych ruží. Prekvapene som na neho hľadela.
„Všetko len to najlepšie k meninám Mia!“ Milo som sa na neho usmiala a objala ho. Pri toľkom trápení som úplne zabudla čo sa vlastne okolo mňa deje.

„Ďakujem ti veľmi pekne “ povedala som a prevzala si kvety. „Kam máš namierené, že si takto vymódená?“ spýtal sa a ja som mu pokynula aby šiel dnu.
„Vieš, chcela som si ísť dnes zaplávať k Belasým vodopádom a trocha si tam oddýchnuť.“ odpovedala som a šla smerom do obývačky.

„Hmmm to znie celkom zaujímavo, smiem sa pridať slečna?“ povytiahol obočie a žmurkol na mňa.
„Na teba slovo nie neplatí, takže áno, môžeš.“  pousmiala som sa a dala kvety do vázy.
„Dohodnuté, skočím si pre veci a o 5 minút som tu“ dopovedal a už ho nebolo.

Skontrolovala som pre istotu dom, či je všetko zavreté a tak.
Vyšla som von a zamkla. Pred domom už čakal Shin so svojím nablýskaným športiakom.

„Myslela som si, že pôjdeme peši.....“ povedala som keď som prišla k nemu.
„A chceš aby to dopadlo ako pred rokmi? Ty si bola vysilená a ja som ťa musel niesť na chrbte, lebo slečinka sa musela šantiť vo vode a nemala si potom silu na návrat domov. “

Nad touto príhodou som sa musela pousmiať. Shin mi podvihol hlavu a pozrel sa mi do očí.
„Konečne na tvojej tvári vidím ten krásny, nefalšovaný úsmev Miuš“.
Povzdychla som si „Len na ako dlho zas..“ a nasadla do auta.

Cesta netrvala dlho no obaja sme mlčali.
Keď sme dorazili, vybrali sme deky a rozprestreli ich na vhodné miesto.
Dali sme si dole veci a v plavkách samozrejme xd sme vliezli do vody.

Skočila som si rybičku a vynorila sa pod vodopádom. Pozerám smerom k brehu kde by mal byť Shin, no toho nikde. „Shin?!“ zakričala som, no nič. O chvíľu na to ma však čosi stiahlo pod vodu a objalo okolo pása. Vedela som, že to bude on. Spolu so mnou sa vynoril a s úškrnom povedal „Mám ťa“.

Hravo som ho plesla po ramene. „Myslela som si, že si ma tu nechal samú!!“. Pohladil ma po vlasoch. „Už ťa nikdy nenechám samú...“.

Zčervenala som a uvedomila si že ma stále drží v objatí. Odkašľala som si a odtiahla sa. „M-myslím že pôjdem na breh a trocha sa opálim“.

Shin prikývol a stihol ma predbehnúť. Ľahol si na deku a ukázal svoje prsné svaly. Chvíľu som na neho nemo hľadela až kým sa neozval „Páči sa ti  to čo vidíš Mia?“.

S uchechtnutím som prevrátila očami a ľahla si k nemu. Asi takých 15 minút sme len ležali bez slova.

Shin sa pravdepodobne začal nudiť a tak sa ma spýtal či si nezahráme pravdu alebo odvahu. Nemala som proti tomu žiadne výhrady. Obaja sme sa posadili a začalo to.

„Tak Mia, pravda alebo odvaha?“. Samozrejme že som si vybrala pravdu. „Koľkých chalanov si už mala?“. „Dvoch, tvojho brata a Matta“. Shin prikývol a taktiež si vybral pravdu.

„Myslím že je načase sa spýtať, prečo máš pásku cez oko......“. On sa na mňa pozrel výrazom plným smútku, výčitiek a trocha bolesti. „Viem že tomu nebudeš chcieť veriť, ale práve vďaka Carlovi ho nemám, no zachránil mi tým život...“.

Siahol si za hlavu a dal dole pásku. Nemal oko. Chudáčik. No radšej som sa nechcela pýtať na detaily. „Viem že sa ti po tomto budem hnusiť, Mia, veď popravde ma preto ani baby nechceli.....“ nadychoval sa že povie niečo viac no zastavila som ho.

„Nikdy sa mi nebudeš hnusiť, jasné? Si jediný človek, ktorý po tom všetkom so mnou ešte ostal a neopustil si ma keď som ťa najviac potrebovala“. Shin ma nežne pohladil po líci a mne hneď po tele naskočili zimomriavky.

„Vieš prečo som si z jednej časti nechcel hľadať baby?“. Prikývla som na nesúhlas. „Stále som nejako tajne dúfal, že sa budem môcť za tebou vrátiť, aby som ti povedal čo k tebe cítim, páčila si sa mi už od útleho detstva, no bol to práve môj brat ktorý si získal tvoje srdce.“

Motýliky mi v bruchu tancovali ako divé. „Viem že to máš teraz ťažké, ale chcem aby si bola šťastná, keď vidím na tvojej tvári slzy, trápi ma to a moc ti v tej chvíli chcem pomôcť, Mia ja ťa ľúbim a vykričím to hoci celému svetu“.

Dojalo ma to až k slzám a pevne som ho objala. On si ma viac privinul na hruď a hladil ma po vlasoch. Keď som sa odtiahla, zotrel mi slzy a pobozkal ma. Zapojila som sa a rukou mu zašla do vlasov. Prešla chvíľa a povalil ma pod seba.

Neprestávali sme sa bozkávať. Odtiahli sme sa až vtedy keď nám obom došiel kyslík. „Mám to brať tak že to cítiš rovnako?“. Len som sa usmiala a prikývla. Pohladil ma po tvári a ľahol si vedľa mňa. Ležali sme takto v skutku dlhú dobu a rozprávali sa.

Po niekoľkonásobnom prehováraní som Shina dostala domov. Doma som si dala poriadnu teplú vaňu a nechala som v mojej hlave prúdiť vlny myšlienok. Mala som z časti aj strach ako to všetko bude ďalej prebiehať.

Ako dlho ostanem so Shinom? Budeme po čase aj svoji? Čo ak sa niečo stane? U vlkov platí zákon že ak sa rozhodnú zosobášiť musia spolu ostať až do smrti, neexistuje nič podobné ako rozvod.