Stará láska nehrdzavie ❤️

Kapitola 2

V práci:

Prehrabujem sa v policiach našej majestátnej knižnice. Vyberiem si pár kníh a idem s nimi k pultu. Sadnem si zaň a zapisujem IBNka daných kníh. Zazvoní zvonček, ktorý ohlási ďalšieho zákazníka.

Zaplaví ma pocit veľmi príjemný a dvihnem hlavu. Hľadím do jeho modrých očí a usmejem sa.

„Dobrý deň krásna slečna" žmurkne na mňa.

„Dobrý deň mladý pán, vás by som tu teda nečakala".

Zhromaždím knihy, ktoré potrebujem odniesť na miesto. O sekundu na to, sa okolo môjho pásu ovinú dve silné ruky a pritiahnu ma chrbtom k jeho nedočkavému majiteľovi.

„Kedy končíš miláčik?"

„O štvrtej, potrebuješ niečo?"

„Vieš, premýšľal som či by sme si nezašli na romantickú večeru, keďže už zajtra budeme svoji".

„To nie je zlý nápad, keď skončím zavolám ti" usmejem sa na neho.

„Super, budem sa tešiť". Jeho hrejivé ruky opustia môj pás a ja si robím ďalej svoju robotu.

Je po záverečnej a ja si balím veci do kabelky. Dnešok bol náročnejší než ktorékoľvek iné dni.

Začujem zvonček ako niekto vojde dovnútra.

„Máme zatvorené" poviem danej osobe bez toho aby som sa na ňu pozrela. Som otočená chrbtom. Začínam mať dosť nepríjemný pocit........akoby som ho už niekedy zažila.

„Ja viem, ale dúfal som, že mi budete vedieť pomôcť slečna"
jeho hlas je zmiešanina všetkého len nie dobrého. Blíži sa ku mne... jeho kroky vytvárajú nepríjemný zvuk mojim ušiam a môj pud sebazáchovy hovorí aby som utekala. Heh...lenže ako?

„Vravím že máme zatvorené pane"

zopakujem ešte raz a nasucho prehltnem, otočím sa ale stále mám hlavu sklonenú.

„Vlastne hľadám niekoho.."

jeho mocné ruky dopadnú na pult a mne do očí ihneď udrú tetovania ktoré pokrývajú celú ruku. Jediné čo ma zarazí, je tetovanie v podobe hada v kruhu s polmesiacom.

ZNAK MORGANOV !!!!!

Prepadne ma panika no moje vlčie ja mi hovorí:
~Vypni sieť ...hneď ! Čože?! Kto si?! Mia na otázky niet času vypni tú sieť !!!~
Ako náhle preruším spojenie so svorkou pocítim Mattovu paniku.

„Hľadám jedno dievča určite ju poznáš"

„Prepáčte ale neviem vám pomôcť!"

Lovec ma silno chytí za ruku a povie temným hlasom
„Jej oči žiaria ako to najcennejšie zlato" druhou rukou mi chytí bradu a dvihne ju hore. Stretávam sa s jeho krvavočervenými očami......T-ten pohľad......dopekla....ja som v riti.
Jeho pery sa skrivia do diabolského úsmevu a zakričí
„Je to ona!"

Na nič nečakám, vytrhnem sa mu, beriem kabelku a bežím k zadnému vchodu. Vybehnem z neho a bežím k autu. Nasadnem a naštartujem.

Dupnem na plyn a rútim sa cez mesto. Na displeji sa objaví Mattovo meno, dvihnem to.

Nenechá ma nič povedať, neustále sa vypytuje, nevydržím to tak zakričím.

„Ticho Matt!! Počuj Morganovia o mne vedia.....idem smerom domov...varuj ostatných." Telefonát skončí a ja mam čo robiť aby som sa dostala domov cez tie zápchy....vybrala som sa teda skratkou.

Prejdem lesom, starým tunelom a som doma. Vybehnem z auta a mierim k sebe domov. Vtrielim cez hlavné dvere a v predsieni ma už čaká môj druh. Hneď ako ma uvidí ide ku mne a pevne ma obime. Trasiem sa ako osika...ale povedzme si pravdu kto by sa netriasol...

Po Mattovi príde ku mne mama.
„Mia zvolala som radu starších, všetko im povedz a uvidíme čo sa bude robiť..."

Išla som teda za nimi do veľkej haly. Podrobne som im všetko vyrozprávala. Rada sa dohodla, že pre istotu varuje aj susedné svorky.

Hlavný radca zavolá posily až z Anglicka. Neviem síce o koho pôjde, ale ak sa strhne boj ako pred rokmi... budeme radi za akúkoľvek pomocnú ruku.

Po zasadnutí som sa vybrala s domov. Pritúlila som sa k ležiacemu Mattovi na čo ma hneď jeho ruky objali.

„Nedovolím aby ti ktokoľvek ublížil" povedal potichu. Ja som bola natoľko vyčerpaná, že som v ten moment zaspala. Posledné čo som cítila, boli jeho pery na mojom čele.