Stará láska nehrdzavie ❤️

Kapitola 4

Ranné lúče ma zahrejú na tvári.
Zamrnčím a otočím sa slnku chrbtom.
Obímem svoj veľký, voňavý a chlpatý vankúš.

POČKAŤ ?!
VEĎ JA NEMÁM CHLPATÝ VANKÚŠ!

V momente ako rozlepim oči, ma oblizne jazyk môjho štvornohého kamaráta.
On tu bol fakt celú noc so mnou ?
Neverím že to vydržal.

,,Dobré ránko krásna víla~" povie keď sa premení do ľudskej podoby.

,,To mi chceš tvrdiť že si tu bol celú noc ?!" Nechápavo na neho hľadím.

,,Za prvé hovorí sa aj tebe~ a áno bol som tu , mala si nočné mory a kričala zo sna. Uznal som, že bude lepšie ostať a pozrime sa, hneď z rána sa to tu na mňa začne vŕšiť a ja jej k tomu pomáham" uchechtne sa a vstane.

,, Prepáč ja len.....som stále mimo zo včerajška...ale ďakujem za oporu." usmejem sa na neho.

,,Veď vieš že ja som ti vždy s týmito vecami pomáhal~" podíde ku mne a pošepká mi do ucha.
,,A len tak medzi nami, ďakujem za ten malý božtek ~" odtiahne sa a s úškrnom sa na mňa díva.

Úplne skameniem na mieste.

,,Č-čo ? A-aký božtek?!" Nechápavo na neho hľadím ako teľa na nové vráta.

,,Keď si bola v tranze a mala si nočnú moru snažil som ťa utíšiť, podarilo sa mi to heh~
No a potom si mi z nejakého zvláštneho dôvodu povedala láska a dala si mi jemnú pusu~"skončí a ja si radšej sadnem. Ja som dala pusu Shinovi ?! V spánku?!

,,Aha...n-no j-ja.."zakoktala som sa.

,, Nemusíš mi nič vysvetľovať Mia ... Stáva sa, že v spánku niečo urobíš a ani o tom nevieš, ale dosť bolo kecov, poď na raňajky, bola tu už tvoja mama ale odišla keď videla že spíš vedľa mňa " podišiel k dverám a pozrel na mňa.
"No čo ideš ?"

Konečne sa mi podarilo odtrhnúť sa od miesta a išla som s ním dole na raňajky.

Mama už sedela za stolom a keď nás videla zísť dole tak sa usmiala.

,,Dobré ráno Miuška~~"
,,Dobré ráno mami ".

Usmejem sa a zoberiem si toasty, ktoré sa nachádzajú na veľkom tanieri a naberiem si k tomu aj nejaký ten šalát.

,,A čo ty Shin, nedáš si s nami raňajky? "Spýtala sa ho mama a on iba pokrútil hlavou na nesúhlas.
,, Nie nie ďakujem, musím ísť domov za bratom, máme ešte nejakú tú prácu. Maj sa Mia a príď niekedy ku nám ~"

Otočil sa na opätku a zmizol ako to u neho býva zvykom.
Keď som dojedla raňajky, mama ma samozrejme začala spovedať ohľadom včerajška.

Čo sa stalo ?
Kde je Matt ?
Prečo nebola svadba a podobne ...
Nemala som silu sa o tom nejako rozprávať, pretože som bola na Matta stále nahnevaná.

Jediná vec, ktorá mi v tej chvíli vedela pomôcť bola moja gitara.
Prišla som do svojej izby a zavrela som sa tam na nejaký čas.

Hrala som pokým má nezačali bolieť prsty.
Pravda s ocinom som hrávala pravidelne ako malá.
Aspoň takto som si ho pripomínala.
Bol to veľký muž s veľkým srdcom.
Veľmi mi chýba...
Samozrejme že mi chýba aj moja sestra ...
To malé šidielko, ktoré mi sem tam robilo zle, pospevovalo v mojej izbe keď mi robievala budík do školy...mala som s ňou úžasné puto.

Sesterské puto, ktoré nerozdelí nikto.
Stále na krku nosím jej náhrdelník s krížikom a plamienkom.
Kúpila mi ho na narodeniny a je to od nej jediná viac, ktorá mi ju pripomína.

Nechala som gitaru gitarou a rozhodla som sa ísť prejsť na divokú lúku.
Chodievala som tam keď mi bolo ťažko. O hodinu som bola na mieste, prechádzala som cez lúku zaplnenú množstvom kvetov a mierila som k jazierku.

Prečo sa volá tá lúka divoká?

Presne tu sa strhla pred pár rokmi prvá bitka posvätných vlkov a Morganov.

Bol to deň, na ktorý nezabudnem nikdy v živote.

Sadla som si na mólo a nohy som si ponorila do vody.
Mám to tu moc rada.
Je tu ticho a kľud.

Sedela som takto ani nie desať minút a počula som za sebou kroky.

,, Je nebezpečné chodiť takto sama na takéto miesta Mia" prisadol si vedľa mňa .
,,Nečakala som že sem prídeš..."
Pozriem sa do jeho zlatých očí.
,,Je to NAŠE miesto Mia... Je jasné, že si sem prídem pospomínať na staré dobré časy"

Chodievali sme tu spolu keď sme boli malí ale aj ako partneri.
No partneri....proste sme spolu chodili.

,,Carla.. prečo si mi nič nepovedal, že odchádzaš ?"
,, Bolo to veľmi rýchle a otec mi nedovolil ísť za tebou, jednoducho sme nasadli do auta a odišli sme ...."
,,Vieš ako som sa cítila?"
,,Mia .... Ja sa ti veľmi ospravedlňujem ...ale nemohol som inak...vieš že otcovi som nemohol nikdy povedať nie "

Spomenula som si na tie pekné momenty, ktoré sme spolu prežili.
Vedela som že už sa to nikdy viac nezopakuje a vyronila som jednu slzu, ktorú som si hneď zotrela.

,,Mia, ja viem že si zasnúbaná s iným ale netvár sa prosím akoby som bol niekto cudzí, dobre chápem urobil som chybu a je to za nami, ďalej to šancu nebude mať ale chcem aby si bola šťastná"

Postavila som sa a otočila mu chrbtom.
,,Máš pravdu....treba sa posunúť vpred no ja som čakala na teba dosť dlho....ty nič...prišiel Matt a získal si moje srdce.
Bolo by lepšie, keby si si tiež niekoho našiel, aby si si nemusel vyčítať, že si urobil chybu."
Stielka mi ďalšia slza a premenila som sa na vlka.

,,Mia prepáč ja-"
,, Prestaň sa za všetko ospravedlňovať Carla ! Nemá to zmysel ! Stačí keď nám pomôžeš poraziť Morganov a môžeš odísť nikto ťa tu nasilu nedrží"

,,Ja som prišiel hlavne kôli tebe !"

,, Hej ?! Keby si prišiel tak pred 3 rokmi čo by sa ti stalo ?!!?

Ja ti poviem, nič , ja by som nemusela prísť o otca a sestru, mohla som mať morálnu podporu od chalana, ktorého som nadovšetko ľúbila, ale čo si spravil ty ?!
Nič! Bol si tam niekde v Anglicku a robil si si svoje povinnosti.
Nechajme to už tak a pohnime sa ďalej, lebo toto ďalej nemá zmysel a bolo by najlepšie keby sme sa jeden druhému vyhýbali."

Dopovedala som a rozbehla som sa preč.
Naberala som na rýchlosti čím ďalej tým viac.

Chcela som to zo seba vybiť....rozbiť niečo ...lenže moje telo ochablo v momente keď som dobehla pred dom a ja som sa znova premenila.
Mama doma nebola a tak som si zašla na balkón.

Z malej krabičky som vybrala cigaretu a zapaľovač.

Odkedy Carla odišiel a tým mi zlomil srdce, keď som sa od jeho matky v liste dozvedela že si v Anglicku zakladajú nový domov a že Carlovi už našli snúbenicu ...mala som dosť...
Jednoducho som nevedela čo robím.
Zapálila som cigaretu a začala fajčiť.
Naposledy som fajčila keď ocko zomrel. Psychicky tieto stavy nezvládam.

Odhrnula som si nohavicu z nohy, kde som mala pár rezných rán a pár značiek po ohorku cigarety.
Nechápem ako som niečo také mohla urobiť ale musela som byť teda v poriadnom pruseri.

Začula som zdola zvuky...to sa asi mama vrátila.
Ostala som takto hore zavretá a hrala som si na gitaru celý deň až do noci.
Z izby som vyšla iba kôli jedlu.
Znova sa mi vracajú tie moje stavy kedy si začnem všetko vyčítať....