Stará láska nehrdzavie ❤️

Kapitola 7

Ani neviem koľko dní už ležím na tomto deprimujúcom mieste.

Týždeň ?

Dva ?

Viac ?

Nechali si ma na pozorovanie, aby sledovali, či sa náhodou jed znova neobjaví, ale podľa mňa by už ani nemal.

Bola ma pozrieť mama aj s Mattom, ktorý sa odomňa pomaly že neodtrhol.

Bol tu dokonca aj v noci.
Vyštveral sa na druhé poschodie cez okno.

Ležali sme spolu v posteli a klabosili.
Ja som potom samozrejme cez deň spala.

Dva dni už ale pri mne nebol nikto. Ale viem, že mama išla na nejakú schôdzu do iného teritória.

Zamyslela som sa čo asi robí Matt.
Sem tam mi padla myšlienka aj na našich bratov Tsukinami.

Shin ma chodil strážiť keď Matt nemohol.

Našiel si novú brigádu v bare.

Vraj mu to ide od ruky. Za to som rada.

Niekto zaklopal a to ma vytrhlo z myšlienok.
,,Ďalej !"

Vošla sestrička a v ruke držala tácku s raňajkami.

,,Ako sa máš Mia ?"spýtala sa ma milým hlasom .

,,Dobre sa mám Sae, ďakujem za opýtanie " pousmiala som sa a posadila.

,,Tak, toto budú tvoje posledné raňajky u nás " položila mi tácku na nohy.

,,Posledné ? To znamená že už ma púšťajú domov ?!"potešila som sa.

,, Vzhľadom na to že si tu strávila dosť dlhý čas a tvoje telo sa kompletne zotavilo, áno môžeš ísť domov "sadla si na stoličku a pozerala na mňa.

,,To je bomba! Ani nevieš ako sa teším do mojej vlastnej postele, ako nič v zlom, táto je tiež fajn ale vieš ...domov je domov "s posledným slovom som sa pustila do jedla.

,, Iste chápem "zahihňala sa a počkala kým dojem.

Po raňajkách som sa obliekla späť do svojich šiat a vybrala som sa smerom domov.

Vychádzala som práve z budovy, keď tu zrazu som do niekoho narazila.
,,Oh prepáč, moja chyba"pozrela som sa na danú osobu.

Bola to dievčina s modrými vlasmi, trochu vyššia a mala sýto zelené prenikavé oči.

,, Samozrejme je že to tvoja chyba! Dávaj pozor na cestu drzaňa !"

Vybehla po mne,ja som si zachovala chladnú hlavu a obišla som ju.
Skvelý návrat domov ...

Pomaly som sa blížila domov a videla som tam Shina a Carlu ako do seba postrkuju a hašteria sa.

,,Ako si to mohol urobiť Carla ?!
Nie dosť že si Mii zlomil srdce, ty si musíš priviesť ešte hentú kravu?!"
Začal kričať Shin .

,,A čo mi je po nej ?! Ja si sem môžem volať kohokoľvek chcem !" Carla.

,,Ja ťa normálne nespoznávam Nii-san! Čo ti tá ženská až tak poplietla mozog ?!"

Dobehla som tam k nim a odtiahla ich od seba.

,,Hej chalani od seba ...prosím "
Keď už sa jakš takš ukľudnili prešla som k veci.

,,Vysvetlil by mi niekto, čo sa tu do pekla deje ?!"pozrela som sa na oboch, ale ani jeden mi neodpovedal.
Carla to napokon vzdal a otočil sa na odchod.

,,Len bež zbabelec ! Nikto ťa tu okrem tej chudery nepotrebuje !"vyletel na neho Shin.

Carlovi asi museli rupnúť nervy, lebo mu vrazil takú silnú bombu, že sa Shin zložil a držal si nos.

,,Si normálny ?! Vypadni !"zakričala som na neho a on sa vyparil ako para nad hrncom.

Kľaknem si k nemu a pomôžem mu na nohy.
Teda... tá krv mu ide ako z tepny...

,,Poď ošetrím ti to nevyzerá to moc dobre..."

Shin len prikývne a ideme ku mne domov do obývačky.

Nechám ho sadnúť na gauč a bežím pre ľad a nejaké pomôcky.
Po chvíli ošetrovania som všetko odložila a vrátila sa späť.

,,Um...povieš mi prosím čo sa medzi vami stalo? Takto hádať sa som vás ešte nevidela ..."

Shin sa len uchechtol .
,,Neviem či by ti to urobilo dobre...chcem ťa ochrániť..."

,,Pred čím ?"

,,Pred tým, že keby si to zistila, tak by si asi nevyzerala šťastne..."posmutnel a pozrel na mňa.

,,Davaj vyklop to ..."

,,Fajn...môj brat si sem pozval svoju frajerku.."

Vo vnútri som trocha posmutnela.

,,Um..no a ? Nie je na tom nič zlé že má dievča nie ?"

,,Lenže ty ju nepoznáš...je hnusná, sebecká, egoisticka proste krava ..."

,,Ozdaj nežiarliš že ty nemáš frajerku a tvoj brat áno.."

,,Nie mne je to fuk..ale odkedy chodí s touto tak ide to s ním dole vodou..."

,,Ako dole vodou ?"

,, Správa sa úplne hnusne...za to môže tá škrata..."

Veľmi dobre viem ako sa cíti, no nepovedala som nič.

Sedeli sme tam tak ticho aspoň 5 minút.
Shinovi sa medzitým zastavilo krvácanie, čo je super.

,,Premýšľal som, že keď už si teda vonku z nemocnice ....či by sme niekam nezašli ....napríklad do Black Woodu."

Black Wood je jeden veľmi známy bar v meste, do ktorého sme chodili väčšinou oslavovať.

,,No ja neviem .... Čo by na to povedal Matt ?"

,,Šak môžeme ísť aj s ním ak by si chcela "

,,To by bolo fajn....a dnes?"

,,No ak sa na to cítiš?~"
Pousmial sa na mňa a žmurkol.

,,Dobre teda zavolám mu "
Vytočila som jeho číslo a čakala.....čakala ....čakala...a nič.

,,Asi ma veľa roboty...zavolám mu neskôr."
Odložila som mobil na stôl a pozrela na Shina.
Ten sa mi rozhliadal po dome.

,,Okrem tých gitár na stene sa nič iné nezmenilo. Pamätáš ako sme sa naháňali okolo jedálenského stola ?~"

,,Tak na to sa nezabúda, spadol si a prekoprcol si sa cez uja Ryana. Myslela som si že sa asi pocikam od smiechu. Jeho pohľad stál za to."

Zasmiala som sa a takto nejako sme si spomenuli na staré časy.
Boli to kúzelné chvíle.