Why me¿

<3

Ráno som sa zobudila pomerne skoro. Pozrela som sa na hodinky, ktoré sme mali na stene. Ukazovali niečo po pol 8.

Lau ešte spala tak som išla do kuchyne pripraviť raňajky. Dnes je Sobota takže je to úplne v pohode.

Spravila som iba chleba so salámou a maslom.

,,dobré ráno." počula som za sebou tak som iba otočila hlavu.

,,Dobré." zatvorila som chladničku a vybrala ešte dva poháre.

,,Na stole sú raňajky. Chceš vodu alebo kávu?"

,,Stačí voda prosím." na pustila som vodu a dala jej to na stôl.

,,ďakujem." usmiala sa a ja som jej to oplatila.

,,To je nič, ozaj je ti lepšie?" opýtala som sa a sadla si na stoličku oproti nej.

Zdvihla hlavu a smutne sa usmiala.

,,Trochu hej, ale ty mi povec o čom ste sa rozprávali s Yoongima nemyslím na party." uškrnula sa.

,,O čom to hovoríš?" odkusla som si z chleba.

,,Včera či dnes ráno. Keď som išla za tebou som počula, že sa s ním rozprávaš tak som vás nechala."

,,Ehm, som sa pýtala, že kvôli čomu sa pobili." sklonil hlavu a napila sa.

,,A čo povedal?" opýtala sa.

,,Že sľúbil, že nič nepovie takže neviem nič." prikývla a ja som začula svoj mobil.

,,Že by ti písal?" uchechtla som sa.

Došla som do obývačky a pozrela sa kto mi píše.

'myslela si si, že ťa nechám na pokoji?'

'kto si?'

'smutné, že si ma nepamätáš srdiečko.'

Neriešila som to a už som mu neodpísala. Asi si zo mňa niekto robí srandu. Došla som do kuchyne a zrovna keď som si sadla mi začal zvoniť mobil.

,,To si zo mňa robí niekto srandu." vzdychla som si a znova išla do obývačky.

,,Haloo." povedala som otravane.

,,Niekto sa nám tu dobre nevyspal." zavrčala som.

,,Srry, myslela som si, že si niekto zo mňa uťahuje." sadla som si na operadlo sedačky.

,,V pohode. Inak chalani sa chcú spýtať či by išla s nimi Lau von." wtf tak prečo vola mne.

,,Počkaj, Lau Yoongi sa pýta či s nimi chceš ísť von." zakričala som na ňu.

,,Kľudne!" zakričala šťastne.

,,Súhlasila." povedala som jednoducho.

,,Ok, tak nech okolo 4 príde do parku uvidi nás tam."

,,Okej, už musím tak čau." postavila som sa išla smerom do kuchyne.

,,Ok, čau." zložila som telefón a sadla si za stôl.

,,okolo 4 máš byť v parku, vraj ich tam uvidíš." sadla som si a znova sa pustila do raňajok.

,,A ty nejdeš?" opýtala sa.

,,Mňa nevolali." povedala som a pozrela sa do taniera.

,,Ak chceš k-"

,,Nie, súhlasila si, kvôli mne sa plány rušiť nebudú. A možno sa dozvieš aj niečo o tej bitke." oprela som sa.

,,No okej ale keby dačo budem stále na mobile." usmiala sa na mňa.

,,Okej, inak mala by si sa ísť už pri chytať bo je už pol 1. Nejako sme predĺžili raňajky na obed. " uchechtla som sa.

,,Pre boha, to je už toľko no nič idem ja paa." bežala si hore pre ruksak a domov. Skôr ako som stihla ozdraviť už bola fuč.

Tak čo budem dnes robiť.

Hiiii<3

Ospravedlňujem sa za chyby.