Why me¿

<3

Posadila som sa na posteľ a porzohliadala som sa okolo seba. Bola som vo svojej starej izbe. Zrazu sem videla seba ako môžem mať tak 15 rokov. Dala som si dole tašku a prezliekla sa. Dnu vstúpila mama.

,,Zlatko s tvojim otcom ideme preč na par dní zostaneš sama áno?"

,,Dobre a môžem ísť dnes za Felixom?" Félix? Jaj vlastne hovoril, že medzi nami niečo bolo.

,,Jasne ale príď skoro domov."

Všetko scernalo ja som sa ocitla niekde pred domom. Vstúpila som doňho no hneď som sa musela skrčiť. Niekto hodil vázu do steny. Bola som to ja ako sa hádam s Felixom.

,,Si ty kurva normálny?!"

,,Ja hej ale ty by si mala ísť na psychiatriu."

..Ja nepredávam drogy jak ty!" v tom mi dal facku. Rozbehla som sa smerom preč ale chytil ma za ruku a otočil k sebe. Dal mi ruku okolo krku a zdvihol ma do výšky.

,,Ak o tom niekomu povieš je koniec áno?" iba som prikývla.

,,Som rad miláčik a teraz bez domov sa vyspať." pustil ma a ja som sa rozbehla.

Teraz som sa ocitla na školskej chodbe. Zastavila som sa lebo som počula hlasy.

,,Ta štetka nič nevie."

,,Si si tým istý zlatko?"

,,Jasné, ona si naozaj myslí, že ju milujem pff tak naivná. Nechápem ako môže byť tvoja naj kamoška."

V rýchlosti svetlá som otvorila oči a zbesilo dýchala. Pocítila som ruku na svojom rameni a všimla som si, že to je Yoongi. Ani som si neuvedomila a silno som ho objala. Objatie mi opatoval.

,,No dievča mala si to v pestré tam. Spravila som ti čaj na ukludnenie napi sa mal by ti pomôcť." úprimne? Nechcela som sa od neho odtiahnuť potrebovala som niekoho pri sebe. Ale tiež som cítila, že mi vyschlo v krku.

,,Ako dlho som bola mimo?" spýtala som sa potom čo som sa napila.

,,Asi také 4 hodiny, dlho trvalo dokedy si sa dostala do spomienky a do kedy som sa s tebou spojila. Ale boli to dôležité spomienky, ktoré si tam videla. No ešte to nie sú všetky. Čo keby sa stretneme každý piatok?" bola som šťastná, že viem co sa ako tak stalo ale cítila som, že teraz sa budem držať od Felixa ďalej. Iba som prikývla a postavila sa.

Sadli sme si do auta a išli.

,,Jimin? Mohol by si ma zaviesť niekde do parku? Domov sa mi moc nechce ísť." už na to chcel niečo povedať ale predbehol ho Yoongi.

,,Ak chceš môžeš ísť ku mne." otočil sa na mňa.

,,Nechcem ti prekážať."

,,Nebudeš mi prekážať a aspon sa nebudem nudiť." povdzychla som si. Prikývla so a oprela sa. Dnešok bol dosť zaujímavý a vyčerpávajúci.

Hiii<3

Ospravedlňujem sa za chyby.