Why me¿

<3

,,Poznali sme sa už od malička. Chodili sme spolu do škôlky potom do školy. Vôbec si si ma nevšímala však prečo aj. Vyzeral som vtedy hrozne." pri tom sa uchechtol a ja som prekrútila oči.

,,Na strednej v prvom ročníku sme do seba na razili na chodbe presne tak ako je to v tých amerických filmoch. Bola si tiché dievča a ostatný si mysleli, že na niečom fičíš. Na začiatku druhého polroka sme spolu začali chodiť. Ostatné baby na teba žiarlili ale tebe to bolo jedno. No a potom na začiatku prázdnin sa ti stala tá nehoda. S rodičmi ste sa večer pohádali bežala si ku mne ale nedívala si sa cez cestu a narazilo do teba auto. Ked som došiel do nemocnice tvojí rodičia to dávali za vinu mne. Potom jediné čo viem, že ste sa odsťahovali a mne ešte povedali. Ked si nič nepamätáš bolo by tak lepšie keby to tak aj ostalo." sklonil hlavu a ja som nemohla uveriť jeho slovám.

,,Fú, neviem čo na to povedať." postavila som sa a začala som kráčať po obývačke.

,,Nemusíš nič hovoriť, len som chcel aby si vedela pravdu." mykol ramenami.

,,Ďakujem, že si mi to povedal a ako to, že si tu?" pozrela som sa naňho.

,,Mamu, povýšili a keď som ťa videl na tej párty nemohol som sa držať naspäť." postavil sa a išiel ku mne.

Trochu som od neho odstúpila.

,,Prepáč, ale som dosť zmätená nevadilo by ak by si isiel?" spýtala som sa ho lebo som sa cítila divne.

,,Jasné, prepáč vidíme sa v škole." pri dverách sa na mňa otočil.

,,Ja sa ťa nevzdám keď som ťa našiel." s tým odišiel a spolu s ním aj môj nepokoj.

No zabudla som sa spýtať odkiaľ sa poznajú s Yoongim. Chcela som mu ísť napísať či by sa nechcel stretnúť ale v tom niekto zazvonil. Otvorila som dvere a stali tam chalani s Lau.

,,Ahoj, prišli sme sa spýtať či by si nechcela ísť von keďže si nezdvihala mobil." spýtala sa Lau a ja som prikývla.

,,Jasne, len mi dajte 10 minút nech si zoberiem veci a idem." zavrel som dvere a išla sa obliecť.

*

Sedeli sme v bare a rozprávali sme sa o všetkom možno. Jin začal hovoriť svoje historky keď sa spoznal s chalanmi. Dosť som sa pri tom nasmiala.

Jedine kto bol cely čas ticho bol Yoongi. Ticho sedel a popíjal vodku.

Drgol do mňa Namjoon a ja som sa naňho otočila.

,,To si nevšímaj je to normálne uňho." prikývla som a napila.

,,Hej ľudia idem fajčiť ide ešte niekto?" spýtal sa Yoongi a ja som sa zdvihla. Chcem sa s ním porozprávať a potrebujem nikotin.

Oprela som sa o zabradlie a pozrela sa na oblohu. Yoongi ku mne natiahol krabičku a ja som si jednu zobrala.

,,Nevedel som, že fajčíš." mykla som ramenami a pozrela sa naňho.

,,Fajčila som ale ako sa stalo hento som o tom ani nevedela." zapálil mi a ja som do seba potiahla. Stali sme vedľa seba v tichosti a to ticho bolo na nevydržanie.

,,Fajn toto ticho mi už dosť začína liezť na nervy. Prečo si dnes cely večer ticho." rozhodla som ruka a dívala sa naňho.

,,Nemám chuť sa rozprávať." jednoducho odpovedal.

,,Je to kvôli tomu čo sa stalo na chodbe?" bol ticho a to znamenalo áno.

,,Hej, nemôžem i keď by som chcela ho dat preč. Chcem zistiť čo sa mi stalo. Lebo to čo mi povedal mi nedáva zmysel a neverím mu. Niečo mi na nom nesedí." prišla som k nemu blízko. Otočil na mňa hlavu.

,,Predával so mnou drogy a spadol do toho. Pohádali sme sa a odvtedy sa s ním nebavím. Preto nechcem aby si sa s ním bavila."

Zakolisala som sa a Yoongi sa na mňa divne pozrel. Sklzla som pozdĺž steny a odpadla som.

Hiiii<3

Ospravedlňujem sa za chyby.