Why me¿

<3

Ráno som sa zobudila v posteli sama. Zišla som dole schodmi do kuchyne a všimla si ze Yoongi vari.

,,Bré ránko." pozdravila som ho a sadla si za stôl.

,,Dobré." otočil sa na mňa a usmial sa. On sa normálne usmial.

,,Pomôžem ti s niečím?" opýtala som sa lebo mi bolo blbé sedieť a pozerať sa naňho.

,,Netreba už to bude hotové. Inak hádam nevadí ak to nebudú palacinky ako je vo filmoch." uchechtla som sa.

,,Úprimne? Zjem hocičo mi dáš na tanier. Takže to, že to nebude ako vo filmoch mi nevadí." predo mňa dal tanier kde boli vajíčka so slaninou a zeleninou. Oblizla som si pery a pozrela sa naňho.

,,Tak zješ to alebo sa na to budeš iba pozerať?" uskrnul sa a ja som sa do toho pustila. Hneď ako som pocítila jedlo na jazyku som sa usmiala. Počula som ako sa Yoongi zasmial.

,,No čo."

,,Srry, ale takto si neuzivaju ani chalani keď im robím jedlo." dala som si ďalšie sústo.

,,Tak im nevar mne budeš bohate stačiť a inak je to naozaj dobré."

,,Som rad, že ti to chutí." usmiala som sa.

,,Dnes už školu nestíhame. Zaveziem ťa domov." prikývla som sa povedala som mu čo sa mi snívalo.

,,Možno to je nejaké znamenie." mykol ramenami.

*

,,Ešte raz ďakujem, že som mohla u teba prespať a prepáč za problémy." Povedala som mu keď som už vystupovala.

,,Môžeš aj nabudúce, a žiadne problémy si neurobila tak ticho." prikývla som a v tej rýchloti som mu dala pusu na líce a vybehla som z auta ako keby ma niketo naháňal. Ani som sa neotáčala a rovno zabuchla dvere.

Pri botníku som si všimla topánky.

,,Mama, otec?" zakričala som do domu a čakala či sa niekto ozve.

,,Bexley a ty tu čo robíš nemáš byť náhodou ešte v škole?" dala si ruky v bok a nahnevane na mňa pozerala.

,,Bolo mi zle tak som išla domov. A ty čo tu robíš nemala by si byť ešte 3 dni preč?" došla som do kuchyne a sadla si za stôl.

,,šéf ma už nepotrebuje ale tvojho otca áno, tak som sa rozhodla, že prídem domov a prekvapím ťa." prikývla som.

,,Kedy si mi chcela povedať, že sa mi stala nehoda a odvedy si mńič nepamätám?" pri tom zbledla a pozerala sa všade inde ako na mňa.

,,Takže sa to ani nesnažíš nejako vyvrátiť." odfrkla som si a pokrútila hlavou.

Odišla som hore do svojej izby a nezabudla som aj fajne jebnúť s dvermi. Hodila som sa na posteľ  pozerala na strop. V tom mi cinkla správa. Bola od Jimina čo ma dosť prekvapilo.

'dnes o 7 večer v parku príd na čas nemeškaj.'

'ale ja som nepovedala, že idem.'

'a ja som sa nepýtal'

Zavrčala som a mobil som hodila vedľa seba. čo on odomňa chce.

Hiii<3

Ospravedlňujem sa za chyby.