Why me¿

<3

Práve som sa prezúvala keď sa pri mne niekto zastavil. Pozrela som sa na danú osobu a uvidela som Jungkooka. Pretočila som očami a snažila sa ho ignorovať.

,,Hej Bex, nehnevaj sa na mňa áno? Len sa o teba bojíme. Vieme čoho je schopný Félix a nechcem aby si skončila zle." chytil mi ruku. Pozrela som sa naňho a zdvihla obočie.

,,A? To vám aj tak nedáva právo na to aby ste ma zaškatulkovali ako malé dieťa." pokrútil som hlavou a odišla som.

Došla som do triedy a sadla si na svoje miesto. Lau tu nebola. Asi je chorá alebo u lekára. Všimla som si lístok na mojej lavici. Otvorila som si ho a začala čítať.

'po hodine v telocvični.'

Nemusela som ani hádať kto to je. Rovno som sa naňho otočila a prikývla.

Mali sme matiku na, ktorej veci ou spím alebo sa tvárim, že viem o com je reč. Tento krát to nebolo inak až na neohlasene písomku z, ktorej budem rada aj za 4.

Po hodine som si zbalila veci do tašky a išla do telocvične. Tam už na mňa čakal Félix.

,,Tak čo si chcel?" prekrizila som si ruky.

,,Porozprávať sa v kľude. Kde nikto okrem nás dvoch nebude." prišiel ku mne a chytil mi prameň vlasov. Cukla som sebou. On sa na to zamračil a zaťal sanku.

,,Fajn hovor nech to mam už z krku." milá som plecami.

,,Nejaká nedočkavo nie?" uškrnul sa.

,,Chcem to mať už z krku a ísť na ďalšiu hodinu." povedal som cez zuby.

,,Fajn, keď to chceš mať hneď za sebou." skôr ako som stihla zareagovať mieril mi zbraňou na hlavu. Vytreštila som oči.

,,Mala si už vtedy skapať ale ty stále žiješ. Teraz pôjdeš pekne so mnou a tam sa dozvieš celú pravdu. Inak mala si počúvať tých idiotov." zasmial sa a na som zavrčala.

,,Fajn teraz sa otoč a choď pôjdeme pekne a neskúš sa utiecť lebo si mŕtva v tom momente." povedal vážnym tonom a ja som tak spravili.

Došli sme k jeho autu kde som si sadla. Naštartoval ho a my sme vyrazili.

Dorazili sme pred nejakým domom.

,,Vystup." urobila som ako chcel.

Otvoril dvere a sotil ma dnu. Zavrčala som a on mi dal facku. Nasrato som sa naňho dívala. Chytil ma za ruku a mieril so mnou k obývačke. Vlastne bol to dom, ktorý som mala v spomienke. Dal mi putá a priputal ma k posteli.

,,Prečo." jedina z mnoha otázok, ktoré som mala.

,,Neviem, hovorí sa že psychopat si vyberá svoje obete ktoré nekričia z davu. Keby chcem zabiť nejakú obľúbenú babu vyhlásili by pátranie. No po tebe hah, nikto ani tvoji rodičia. Bola by si im uriti." uškrnul sa a ja som sa pozrela inde. Mal pravdu, skurvene pravdu, ktorá boli i keď to viem.

,,Zaujímavé, že tvoji rodicia až potom zistili čo som zač. Aši prečo nechceli aby sme sa stretávali. Bol som na psychiatrii. No pustili ma lebo si mysleli že lieky pomohli. Hah, aké ľahké je klamať ľudí. Oklamal som teba a aj tých idiotov. No potom sa začali pri tebe motať tých chalani a ja som vedel, že musím rýchlo konať. Myslel som, že to bude trvať dlhšie. No hneď ako mi dal Jimin info, že si na nich nasrata hah. Neváhal som a hneď som sa chopil príležitosti." nie ale však Jimin...

,,Nie, nemohol to byť Jimin však ten."

,,Hahaha, nebuď vtipná poznám ho dlhšie než ty. Stačí aby ho človek zmanipuloval a posluchne ťa." trhla som rukami.

,,A potom tu je ten Yoongi." jeho meno doslova vyplul

,,Chalan si ťa tak obľúbil, že keď zomrieš zase nebude pri zmysloch a ja mu vrátim úder. Aké ľahké je ublížiť ľuďom v tvojom okolí."

Hiii<3

Ospravedlňujem sa za chyby.