Why me¿

<3

Sedela som na lavičke, necvičila som na telesnej lebo mi bolo zle. Ostatne baby boli na mňa nasraté.

,,Neber tie pohľady vážne. Iba závidia, že musia cvičiť a ty môžeš sedieť." otočila som hlavu na osobu ktorá ku mne hovorila.

No keď som ju otočila nikto tam nebol. Všetko smavlo a ja som sa ocitla v nejako dome. Z nejakého dôvodu som vedela kam ísť.

Zastavila som sa pred nejakými dverami a otvorila ich.

,,Ty hajzel." povedala som vybehla z domu. Počula som ako kričal moje meno no ja som sa neotáčala. Zrazu som pocítila iba tmu.

Vystrašene som sa posadila a rýchlo dýchala. Zobrala som si mobil do ruky a pozrela sa koľko je hodin. Ukazovalo niečo po 4 ráno.

Pretrela som si tvár a rozsvietila som si. Už viem, že dnes nezaspím.

'keby sa ti niečo ďalšie snívalo povedala by si mi to'

Spomenula som si na slová, ktoré mi povedal Yoongi. Chytila som do rúk mobil a iba sa pozerala na zhasnúť displej. Rozhodovala som sa či mu o tom poviem alebo nie.

'Spiš?'

Odoslala som a išla sa napiť do kuchyne. Keď som došla do kuchen okno bolo otvorené ale pamätám si, že som ho zatvárala.

Pokrutila som hlavou zavrela a išla si naliať vodu. Potom som išla do svojej izby.

'Nie, deje sa niečo?'

'Hovoril si, že keby sa mi niečo ďalšie snívalo mám ti to povedať.'

'O čom bola tentokrát spomienka?'

Poslala som mu hlasovú správu keďže sa mi to nechcelo písať. Aj o tom otvorenom okne.

'Podľa toho čo si mi poslala usudzujem, že niečo do teba muselo naraziť alebo skončila spomienka. A podla toho ste boli spolu. A to okno si bohužiaľ neviem vysvetliť.'

'To ani ja ale aj tak ďakujem.'

'To nie je nič'

Iba som si to pozrela a odložila telefón.

Pondelok

Vstúpila som do areálu školy a smerovala ku dverám. Niekto mi dal ruku na rameno a ja som otočila hlavu stal tam Yoongi.

Dala som si dole jedno sluchátko.

,,Nesnivala sa ti ešte nejaká spomienka?" spýtal sa ma ako sme kráčali po chodbe.

,,Nie." jednoducho som povedala a zbalila si mobil do kapsy.

,,Dobré, inak vyhýbajte sa Jungkookovi." povedal, dal ruku z mojich ramien a otočil sa na mňa

,,Je to tak moc zle?" spýtala som sa.

,,To neviem. Včera sme chceli ísť za ním ale nikde nebol. Neberie tefelon a akoby sa prepadol pod zem." mikol ramenami.

,,Ehm, to je divne pretože ho vidím stať na chodbe." Yoongi sa otočil a pozrel sa smerom kam som sa pozerala aj ja.

,,Choď do triedy ja sa idem s ním porozprávať." prikývla som a išla opačným smerom ako on.

Hiiii<3

Ospravedlňujem sa za chyby.