<3

351 16 9
                                    

Sedela som tam pripútaná k posteli. Neviem ako dlho som tam bola no Félix zatiaľ odišiel preč a mne dal ešte do úst nejakú kktinu aby ma nebolo počuť. Ako keby mi pomohlo keby kričím, že?

Začala som pociťovať únavu, keď už som pomaly zatvárali oči. Počula som ako niekto došiel do domu a rýchlo sa sem ponáhľa.

Do izby vošiel Félix, ktorý bol od krvi. Zdvihla som obočie. Pozrel sa na mňa a vydýchol si.

,,Chalani na to prišli, musím odtiaľto zdrhnúť." vytiahol cestovnú tašku a začal si tam hádzať veci. Trhla som putami ale to ani za boha nepomohlo.
Félix sa uškrnul a chytil mi bradu a zdvihol mi ju k sebe.

,,Teba tu pekne nechám v horiacom dome. Ani ľúto mi ťa nebude." prekvapene som sa naňho pozrela. Z diaľky boli počuť sirény.

Zobral benzín a papier a začal to tu polievať. Potom chytil zápalku a zapálil to tu.

,,Ahoj, zlatko." a zmizol preč. Začalo to tu horieť a ja som snažila vytiahnuť si ruky z pút. Dala som si hento preč z úst a snažila som sa nájsť v izbe niečo čím by som sa dostala preč.

K tomu som začala aj kašľať keďže dym postupne napĺňal izbu. Po chvíli sa mi ťažko nie len dýchalo ale dym sa ku mne približoval a ja som vedela, že sa odtiaľto nedostanem. Sadla som si pri posteľ a pomaly strácala vedomie.

Posledné čo si pamätám, že sa ku mne niekto dostal a ďalej nič.

Hiii<3

Ospravedlňujem sa za chyby.

Why me¿ Where stories live. Discover now