Why me¿

<3

Bolo okolo pol 5 keď som poupratovala dom a sadla si na gauč. No dnes má niekto rád otravuje alebo neviem čo.

Pretože zrovna keď som si sadla niekto zaklopal na dvere. Zavrčala som a neochotne sa postavila. Otvorila som dvere ale pred nimi nikto nebol. Už som chcela zavrieť ale na zemi som zbadala bielu ružu.

Opatrne som sa k nej sklonil a zobral ju. Bolo na nej lístok s nejakým odkazom.

'vždy sa ti páčili biele rúže. Ako vtedy na našom prvom stretnutí.'

Znenazdajky sa mi začala krútiť hlava a skôr ako som stihla spraviť co i len krok som odpadla.

Sedela som v lavici a písala si poznámky. Keď mi na lavici pristál lístok. Otvorila som ho a pri čítaní som sa usmiala.

'nechcela by si ísť na rande?'

Otočila som hlavu na chalana, ktorý sa na mňa pozeral a ja som prikývla.

Zrazu som sa ocitla v parku na lavičke. Sedela som a čakala. Zrazu sa ku mne približoval.

,,Ahoj, toto je pre teba." podal mi bielu ružu.

V rýchlosti som sa posadila a zhlboka som dýchala. Pocítila som ruku na svojom rameno a ja som sa zľakla.

Vystrašene som sa pozrela na osobu ktorá má držala za rameno. Keď som tam videla Yoongiho pomaly som sa začala ukludnovať.

,,Ako si sa sem dostal?" opýtala som sa keď som sa už ukludnila.

,,Išiel som okolo tvojho domu, keď som však zbadal, že máš otvorené dvere a ležíš na zemi tak som prišiel sem." podal mi pohár s vodou a ja som sa napila.

,,Čo sa ti stalo keď si odpadla?" sadol si oproti mne na gauč.

,,Ja ani neviem." v tom som sa náhle postavila a išla do kuchyne kde bola na stole biela ruža.

Zobrala som si ju do rúk a pomaličky po nej prechádzala.

,,Niekto mi zaklopal na dvere, ale keď som ich otvorila bola tam iba ruža z odkazom. Zaútočila sa mi hlava a už som išla k zemi. Keď som bola mimo sa mi nejaká spomienka objavila." Yoongi stal pri mne a pozeral sa na mňa.

,,Vieš čo sa stalo v tej spomienke?" opýtal sa ma. Položila som ružu naspäť na stôl a otočila sa naňho.

,,Niekto ma pozval na rande. Zrazu som bola v parku a niekto mi dal tu ružu vtedy sa ten sen skončil. Ale čo je najdivnejšie je, že som tváre videla rozmazane. Takže neviem kto to bol." prikývol.

,,Nestalo sa ti niečo keď si nevieš spomenúť?"

,,Keď som bola na zakladke v 1 ročníku na strednej niečo sa stalo lebo som sa zobudila v nemocnici a to obdobie si nepamätám." mikla som ramenami.

,,Možno sa ti pomaly vracia pamäť alebo daný človek chce aby si si na to spomenula." išla som naspäť do obývačky.

,,Ozaj, asi by si chcel ísť za ostatnými tak som v pohode môžeš ísť." sadla som si a oprela sa.

,,V pohode mam pocit, že to zvládnu aj bezo mňa. Len som chcel ak sa ti niečo také bude ešte snívať, povieš mi to, že?" pozrela som sa naňho.

,,Si jediný, ktorý o tom bude vedieť." žmurkla som sa naňho.

,,Ozaj kvôli čomu sa ty dvaja pobili. Viem, že si povedal ze to nikomu nepovieš ale i tak." sadol si pri mňa.

,,No dobre ale nepovieš to Lau." prikývla som.

,,No takže-."

Hiiii<3

Ospravedlňujem sa za chyby.

Bex s a vybavila jedna spomienka. A nebude to posledná, ktorú uvidí.