Rodinné tajomstvo /OCxPeterParker/

4

Pól hodinu po mojej každodennej sprche niekto zaklopal a bol to môj otec. Takže tak zase prišiel otravovať.

,,Ty už ideš späť?" Opýtal sa ma opatrne akoby si myslel, že povedal niečo zlé.

,,Áno prečo sa pýtaš?" Odpovedala som celkom pravdivo pretože dneska bol celkom náročný deň.

,, Len že, Morgan nevie zaspať tak či by si jej niečo nepovedala za rozprávku ako kedysi."

,,Jasné môžem daj mi 5 minút a som tam." Morgan mala hneď izbu oproti mojej takže som tam hneď zašla. Morgan ležala na posteli a v ruke držala svojho medvedíka a jej obľúbenú knihu o koňoch. Presne to čo som očakávala bolo, že rozprávku ktorú chce som naposledy čítala. Sadla som si ku nej na posteľ a ona ma automaticky objala. Po pól hodine čítania Morgan už spala ale bol tu problém že som sa nevedela vyslobodiť z jej objatia. Nakoniec po piatich minútach pokusov ako sa dá od nej dostať sa mi to podarilo. Nechala som jej zasvietenú malú lampičku a prikryla som ju aby jej nebola zima.

Odišla som z jej izby a všimla som si, že sa v obývačke ešte svieti. Zašla som tam a čo ma neprekvapilo? Boli tam všetci a už celkovo na mol. Prvý začal konverzáciu Steve a upozornoval otca aby si dával na takú krásavicu ako som ja pozor, a to som teraz citovala jeho prejav. Otec si ma nevšimol keďže som stala za dverami a ani som sa nepohla. Tuto ich zábavnú idylku prerušila JAVRIS s tým, že nás ako mňa a otca niekto odfotil a začínajú sa rôzne teórie. Táto konverzácia nikam nepokračovala tak som sa vybrala do postele. Áno presne ja ktorá chodieva späť o 3 ráno ide späť do postele o 22:10. Dnes je to môj najskorší čas ísť do postele ako zvyčajne. Ale niečo bolo zle a ja som ani za nič nevedela zistiť, že čo.

Ráno som sa zobudila na môj budík o šiestej ráno ktorý ani neviem ako som si včera nastavila. Nemala som čo robiť tak som sa vybrala do kuchyne kde som si spravila do termosky kávu, do ruky som si zobrala jablko a rozmýšľala som, že čo teraz? Logické mi prišlo, že vari nebudem púšťať ráno hudbu tak dom sa vybrala do telocvične trochu rozpracovať svaly. Ešte pred odchodom do telocvične som zbehla do izby sa prezliecť do športových adidas legín a čiernej športovej podprsenky, ktorú zvyčajne používam na behanie. V telocvični som si zapla potichu rádio aby som nikoho nerušila a zašla som na bežiaci pás. Po pól hodine unaveného behu aj keď len na páse som si išla zaboxovať do vreca, veď prečo nie keď je ich tu minimálne šesť? Môj malý boxovací tréning prerušil Steve s nápadom, že si zaboxuje so mnou. Počas tejto únavnej hodiny boxovania som mala celé mokré vlasy a to sa nedalo povedať ani o Stevovi, ktorý bol unavený až ležal na zemi.

,,Kde ideš teraz?" Spýtal sa ma keď som bola na odchode.

,,Idem do sprchy a potom sa von prejsť." Odpovedala som stručne a jasne pretože som si na hodinkách všimla čas mojej pracovnej doby ako brigádničky v McDonald's začína o 1,5 hodiny. Rýchlo som šprintom utekala do mojej izby kde som si zobrala čierne kraťasy a červený cropp-top a išla som do sprchy. Nikoho som po ceste nevidela ale dvere do Morganinej izby boli otvorené a izba prázdna čo znamenalo, že Morgan je už v škole. Moja dneskajšia sprcha netrvala ani pól hodinu čo znamenalo, že je čas vyjsť z budovy a neupútať žiadnu ale naozaj žiadnu pozornosť. Ale to sa mi nepodarilo podľa mojich predstáv a upútala som pozornosť otca, Wandy a Nat.

,, Kam si sa vybrala?" Opýtala sa ma Nat čo ma dosť prekvapilo lebo som čakala, že otázku položí otec.

,,Idem na brigádu." A je to v keli. Preriekla som sa čo nie je dobré znamenie. ,,Vážne? A kde?" Opýtal sa tento krát otec a ja som bola prekvapená, že nevymýšľa čo všetko by sa mohlo stať. ,,Pracujem alebo inak povedané birgadujem ako pomocníčka v... načo ti to je?" Toto ma extrémne zaujimalo lebo nikdy sa tak nepýta. Vždy dobre môžem ísť ale dnes? To bolo veľmi zvláštne. ,,Chcem vedieť kde moja dcéra brigáduje je na tom snáď niečo zlé?" Jeho hlas bol kľudný a to mi pridávalo na nádejí, že niečo chystá. ,,V McDonald's, áno viem že je tam jedlo drahé ale tá práca ma fakt zaujímala tak som to vzala. Takže ja už idem. Zbohom!" Odišla som so zabuchnutím s dverami. Zviezla som sa dole výťahom a nasadla pred budovou na bicykel. Trochu som sa poponáhľala aby som tam prišla načas.

Po pár minútach som dorazila tam kde som chcela byť. Prvých pár objednávok bolo jednoduchých ľudia odchádzali a zase prichádzali, bol to jednoducho povedané deň ako každý iný. Ale zrazu sa stalo to čoho som sa bála. Áno sú tu. Avengers. Prišli ma pozrieť úžasne. Otec už na mna mával a ja som sa cítila tak trápne ako nikdy inokedy. Ale na další zlomok sekundy som si všimla zase otvorené dvere a v nich Liz, Flash a Betty. A to bol problém hneď ako si Liz všimla môjho zdôrazňujem MÔJHO otca musela som sa pre seba uškrnúť. Presne tak to dievča, ktoré sa vydávalo za dcéru Tonyho Starka teraz stojí oproti nemu so strachom v očiach. Ako som ale predpokladala, že ma Avengers prišli pozrieť a niečo si objednať presne to sa aj stalo. Objednali si všetci nemenovanú zmrzlinu. Potom prišla na rad skupina, na ktorú nemusím viac krát upozorňovať. Každý z nich si objednal niečo čo chcel ale ja som musela ísť na čerstvý vzduch. Nie len kvôli tomu, že mi otec povedal že nech prídem von ale aj kvôli tej zase nemenovanej skupine veľmi nepríjemných ľudí.

Po pár minútach búrlivého rozprávania som sa musela rozlúčiť z tým, že som ešte neskončila ale ešte sa uvidíme za 3 hodiny. Zase som sa postavila k pultu a prišli ďalšie 3 únavne hodiny obsluhovania. Ale zrazu sa otvorili dvere a bol tam ten koho som tu vôbec nečakala.