10

111 10 0
                                    

Vošli sme dnu a prešli sme ku výťahu kde sme sa vyviezli do spoločenskej miestnosti. A kto by niečo iné čakal ako to, že tam budú doslova všetci? No ja som to tušila ešte predtým ako sme vstúpili do budovy. Steve sa hneď ponúkol, že nám prinesie do izby občerstvenie, deky, vankúše a matrace. „Steve mne a MJ nebude treba matrac budeme spať spolu na posteli. Ale neviem čo a ako s Petrom." „To bude vporiadku pán Rogers. My sa s Nedom poznáme dosť dlho takze nebude to tiež potrebné." Pete sa usmial a Steve len prikývol hlavou. Vybral sa teda do kuchyne po spomínanú vodu a jedlo s my sme sa zatiaľ vybrali do mojej izby. MJ sa hneď zastavila pred mojimi náčrtmi mojích pokusov. Pokusy som myslela ako moje obrázky drakov a postáv. „Ak chceš môžem ti jeden dať." Ozvala som sa keď sa pozerala na tú stenu viac ako 2 minúty a nič nepovedala. Otočila sa na mňa s radosťou v očiach „Vážne?" „Vážne." Presvedčila som ju zároveň aj prikývnutím hlavy. Radostne sa zvrtla a objala ma. „Poď si jeden vybrať." Išli sme ku mojej skrinke kde si vybrala 1 obrázok s japonským drakom. Nakoniec do izby vošiel Steve a Buck s plnými rukami vecí z kuchyne. „Pomôžeme Vám ešte nejako?" Opýtali sa narovnako. „Nie, všetko zvládneme sami. Už môžete ísť." Odpovedala som im a oni vyšli do chodby. Zároveň za sebou zavreli dvere čo sa v Stark Tower často nestáva.

Vystreli sme si deky a sadli si do kruhu. Všetci sme si vybrali potrebné veci ako základ našeho projektu. Moje staré hodinky. Ideme sa ich posnažiť vylepšiť digitálnym systémom keďže sú ručičkové. Po pól hodine robenia spojov v elektronickom obvode sme dokázali spojazdniť tieto hodinky na digitálny spôsob. Chýbalo nám pár vecí. Ako napríklad: pridať Bluetooth aby sme sa na ne mohli samozrejme pripojiť. Ďalej aj jednu aplikáciu na zdravotné údaje. Pár maličkých detailov ako prefarbenie rámu, ktoré som si zobrala na starosti ja. Vybrala som si teda z poličky okuliare podobné Edith a štetec a začala som maľovať okraj hodiniek čiernou farbou. Keď bola práca hotová išli sme ukázať náš projekt otcovi. Ten nás samozrejme podporil ale jeho spôsobom, ze on by to zvládol keď mal 6 rokov. Všetci sme sa ironicky zasmiali a vrátili sme sa naspäť do mojej izby. Keďže sme nemali už iné úlohy rozhodli sme sa urobiť si moju obľúbenú aktivitu. Pozeranie filmov.

Okolo 22:30 sme dopozerali 1 sériu seriálu ktorý mal len 8 častí. Nepamätám si ani názov ani nič pretože som v polovici zaspala od nudy. Všetkých to bavilo ale ja mám iný štýl na filmy a seriály ako ostatný. Dokonca som počas jedného filmu stihla urobiť mame gelové nechty a Morgan nalakovať. Ale toto je iná časť debaty. Všetci sme boli mega unavený a tak Pete a Ned odišli do "ich" izby ja som rýchlo išla povedať dobrú noc ostatným a potom som sa vrátila do spálne kde MJ čítala kriminálku. „To ťa ešte baví čítať teraz?" „Vždy pred spaním si musím niečo prečítať lebo inak nezaspím." Zakrútila som hlavou a išla som si rýchlo umyť zuby. MJ sa pri mne hneď objavila a čistila si ich aj ona. Potom sme si spolu išli ľahnúť do postele a chvíľu sme sa rozprávali až sme nakoniec zaspali.

Ráno som sa zobudila na hudbu v kuchyni. Otec má zase ranný režim posunutý takze takto budí celú budovu. Len som sa postavila a pripravila si tašku. „MJ. Poď sa najesť." Na to len zamrmlala, že ešte 5 minút a tak som sa ja prezliekla. Dnes som si vybrala mikinu a rifle. Dneska predsa len nemám dôvod sa pekne obliekať. Sadla som si ku môjmu stolíku a dala som si špirálu a make-up. Vtedy sa MJ postavila z postele obliekla si rifle s tričkom a košeľou a ja som na ňu urobila moje psie očká. Vedela som, že sa MJ nemaľuje ale 1 krát som ju chcela vidieť s make-upom. Porazene vzdychla a sadla si za môj stôl. Ja som jej dala malú vrstvu make-upu a špirálu. Len som sa vďačne usmiala a zišli sme spolu s našimi taškami do kuchyne robiť spoločnosť ďalším ľudom v tejto budove.

Po mojich obľúbených raňajkách zložených z wafli a jablkové džúsu sme sa všetci štyria išli na autobus. Rýchlo som vybehla po náš projekt a isli sme na zastávku. Tam sme čakali zhruba 10 minút kým príde autobus. Nakoniec sme si vsetci doň sadli a šli do školy. Pred školou bolo len pár žiakov ako Liz a Flash. Určite čakali na Betty keďže jej to vždy tak dlho trvá. Vošli sme všetci do školy a ja som si zatiaľ bola po zošit z chémie. Dnes sme mali opakovať rovnice a ako povedala tak sa aj stalo. Opakovali sme všetky druhý rovníc ktoré existujú a ja som bola rada, že som si to pamätala. Ďalšia hodina prebehla ako nič a potom som si uvedomila, že je čas. Čas prezentovať náš projekt. Všetci očakávali nejaký obrovský projekt ale my sme mali jedny malé čierne hodinky, ktoré sme premenili z ručičkových na digitálne. Všetkým sme povedali výhody a nevýhody a nakoniec sme dostali jeden obrovský potlesk od celej našej triedy.

Konečne tu bol koniec dneskajšieho dňa v škole. Všetci sme sa vybrali do parku sadnúť si a dať si karamelové jablká. Ja som svoje zjedla ako prvá a posledný ho zjedol Pete. Všetci sme sa zasmiali, že ako je možné že spiderman nevie rýchlejšie jesť? Smiali sme sa, rozprávali sme sa a zabávali sme sa. Celý deň bol úžastný až kým nezačalo pršať. Jesenné počasie nám dalo zabrať aby sme neboli premoknutý do nitky. Tak sme rýchlo utekali na zastávku kde autobus zatváral dvere všetci sme sa ešte viac rozbehli a nakoniec sme to aj dobehli. No skôr Pete dobehol a obsadil miesta a ja som len platila ale predsa. Celou cestou sme boli ticho lebo nikto z nás nevládal. Ja som vystúpila ako prvá zakývala som im a v Stark Tower som si urobila čaj.

Ďalšia kapitola ktorú som stihla do polnoci. Začala som ju písať pred 1 hodinov a detaily som dopisala len teraz. Dakujem že sme boli už 2 krát v #1 a to v peterparker a blackwidow nesmierne si túto formu podpory vážim a "vidíme sa" pri ďalšej časti asi zajtra. Budem rada za vote a kľudne aj koment na názor z tejto knihy.

Rodinné tajomstvo /OCxPeterParker/Donde viven las historias. Descúbrelo ahora