Rodinné tajomstvo /OCxPeterParker/

11

Na ďalší deň ráno som sa zobudila o 10 ráno. „Sobota." povedala som si sama pre seba. Tento deň bude veľmi zaujímavý. Zobrala som si tepláky a mikinu a prešla nakoniec do kúpeľne. Tak som si urobila rýchlu sprchu, vlasy som si dala do turbanu, obliekla som sa a išla naspäť do mojej izby kde som sa jednoducho namaľovala. Po 6 minútach robenia liniek, keďže sa mi triasli ruky som to dokázala. Nakoniec som si zobrala mobil, iPad spolu so slúchadlami a išla som dole do kuchyne kde nebol nikto iný ako Bucky. Cez víkendy ho moc často stretávam neskoro ráno ale nedávam tomu veľkú váhu. Sadla som si za stôl zapojila som si slúchadla, zobrala jablko a zároveň zapla hudbu aby som sa sústredila na náčrty mojich umeleckých diel a ich úpravu. Ale niekto ma MUSEL prerušiť. A presne tak. Bol to Bucky. Sadol si hneď vedľa mna a začal sa pozerať čo kreslím. Lezie mi to na nervy keď mi niekto nazerá cez moje rameno. Len som si stopla hudbu a otočila som sa na neho. „Potrebuješ niečo, Bucky?" Len zakrútil hlavou a ja som vedela, že tu bude sedieť so mnou. „Nemohol by si odísť? Potrebujem sa sústrediť a keď niekto sedí vedľa mňa dosť mi to lezie cez hlavu." Len mi jednoducho odpovedal, že aj tak sa dlho nezdrží lebo má misiu so Samom. Ja som chápavo prikývla a on nakoniec odišiel. Ja som si zase zapla hudbu a teraz som sa "zažrala" do kreslenia. Nič som nevnímala a ani som si neuvedomila, že som si začala pospevovať. Zrazu som zacítila na sebe niekoľko párov zvedavých očí. A nebol to len jeden pár bolo ich až šesť. Otočila som sa a vo dverách do kuchyne stál otec, mama, Morgan, Natasha, Wanda a Steve. Všetci sa na mňa pozerali a usmievali sa. Len som prevrátila očami zobrala som si všetky moje veci a odišla som na terasu. Na to, že bola jeseň nebolo až tak chladno. Večer som sa navečerala a zbalila som si veci na pondelok keďže ideme na homecoming.

Víkend prešiel ako voda a ani som sa nenazdala a bol tu ten veľký deň kedy ideme do Paríža. Rýchlo som sa obliekla a zišla dole kde bol otec v rifľoch a čiernom tričku. „Mám ťa ísť odviesť na letisko? Môžeme ísť aj po tvojích kamarátov ak chceš."  „Áno prosím odvez ma. A ideme aj po nich len im musím napísať." Prikývol hlavou a ja som znovu vybehla do mojej izby napísať Petrovi, Nedovi a Mj že po nich prídeme. Ani som sa nenazdala a hneď mi prišli odpovede, že ma počkajú pred domom Petera. Ja som teda rýchlo zaklopala Stevovi na dvere a poprosila som ho aby mi pomohol s kufrom. On mi samozrejme pomohol a zaniesol ho až ku autu kde ho dal do kufra. Ja som si zobrala malý vak do ktorého som dala powerbanku a vodu. Zobrala som si nakoniec kabát, ktorý som cez seba prehodila obula som si čierne čižmy a sadla som si do autá. Otec si sadol a hneď naštartoval a išli sme teda po nich. Nebola to moc dlhá cesta ale na letisko bude dlhšia. Pred domom už stáli všetci traja a tak si aj naložili veci šdo kufra sami. Otec im ho len odomkol. Po 45 minútovej jazde autom na letisko sme uvideli veľmi povedomú skupinu ľudí zvanú naša trieda. Zobrali sme si preto kufre a vybrali sme sa ku ním. Ja som samozrejme objala otca a on mi podal všetky letenky ktoré kúpil. Už len nastúpil do auta a dal mi upozornenie, že každý večer mu mám zavolať a hneď ako pristaneme mám mu zavolať tiež. Nakoniec mi len zakýval a ja som sa vybrala za ostatnými ktorý na mňa čakali. Prešli sme cez leteckú kontrolu, zobrali nám kufre do lietadla a ja som im dala lístky. Samozrejme som im aj ukázala, ze si so sebou beriem vak aby nebol problém.  Nakoniec nám povedali, že náš let sa pripravuje a mame počkať približne dvadsať minút. Nikomu to nevadilo, sadli sme si preto do haly kde nikoho nebolo. Ja som sa rozprávala s MJ a nakoniec som vybrala mobil a začala som kresliť. Neviem prečo proste ma napadlo začať kresliť. Ani nie za 25 nám vyhlásili, že lietadlo je pripravené. Všetci sme si zapli mobil do režimu lietadlo a vstúpili sme do lietadla. Sedeli by sme ako by sme chceli ale stala sa jedna situácia. Peter chcel sedieť pri MJ tak Ned prišiel a povedal aby som si sadla ja ku nemu lebo Peter má alergickú reakciu na parfém dajakej pani. Učiteľ to samozrejme počul a tak poslal Peta si sadnúť ku mne a Mj si musela sadnúť ku Nedovi. Ja som si chcela vybrať slúchadla ale zabudla som ich doma na stole. Preto som pozerala priebeh čo sa deje v lietadle. Pete si všimol, ze nemám čo robiť a keďže on počúval hudbu dal mi jeho jedno sluchádko. Bola som veľmi unavená a keďže let bude trvať niekoľko hodín zaspala som na polovicu cesty. Pete si to asi všimol keďže si zobral naspäť svoje jedno sluchádko a pokračoval v počúvaní hudby. V polovici cesty ma avšak zobudil, že už nemá čo robiť nech sa s ním rozprávam. A tak sa aj stalo. Rozprávali sme sa o všetkom čo nás napadlo a ani by nás nenapadlo, že tá druhá polovica cesty bude trvať tak krátko. Nakoniec sme pristáli a vybrali sme sa autobusom (ktorý vybavil zasa môj otec) do našeho štvor hviezdičkového hotela ktorý sa nachádzal na námestí čiže v centre mesta. Po piatich minútach autobus prišiel ku hotelu kde sme si všetci zobrali naše kufre a vstúpili sme dnu. Hotel vôl zariadený do moderného tmavého štýlu. Učiteľ išiel vyriešiť počet izieb aby  sme sa potom mohli ísť vybaliť. Učiteľ po ani nie 3 minútach vybavovania dal každému jeho kľúč a mohli sme ísť na izbu. Ja som bola s MJ a mali sme veľmi priestrannú izbu. Podľa mňa jednu z najväčších izieb na hoteli. A tak som teda zavolala otcovi, že sme tu a nakoniec sme si vybalili veci a išli sme spať.