Rodinné tajomstvo /OCxPeterParker/

8

A je to tu znova. Ten stresujúci začiatok týždňa zvaný Pondelok. Obliekla som si čierne šaty spolu s teniskami, zobrala som si batoh a išla som dole. V kuchyni bola len Nat a tak som sa s ňou začala rozprávať. Najväčšia časť debaty bola o tom, ako sa cítim a či som v strese.,, Samozrejme, že som v strese povedalo sa najväčšie tajomstvo, ktoré zahŕňa hlavne mňa" odpovedala som a zároveň som sa pozrela na čas. 7:15. Za pár minút mi ide autobus. Áno presne tak. Ja so slávnymi rodičmi idem autobusom.  Rozlúčila som sa s Nat a zišla som dole na prízemie. Tam som stretla Steva, ktorý akurát išiel do telocvične tak ako každé ráno. 

Prešla som pár metrov od Stark Toweru a nachádzala som sa tam kde som chcela byť. Autobus bol už polo plný tak som nastúpila zaplatila som svoj lístok a sadla som si ku oknu. Vedľa seba som si položila tašku, dala som si slúchadlá do uší a počúvala som AC/DC aspoň niečo som pochytila od otca. Za pár minút do autobusu nastúpil Pete, Mj a Ned. Len som sa usmiala a Mj si hneď ku mne prisadla. Zobrala si jedno moje slúchadlo a zasmiala sa. ,,Nemyslela som, že to niekedy poviem ale máš cool druh hudby ktorú počúvaš." Povedala a ja som sa len usmiala. Zatiaľ to nikomu nevadí, že kto som. Počas cesty do školy sme len počúvali hudbu a nič iné sme neriešili. Ale pred školou už bol menší problém. Novinári. Asi zistili kde chodím do školy. Vystúpila som z autobusu a všetci sa ku mne nahrnuli. Pýtali sa otázky typu: Ako to beriete, že ste dcéra Anthonyho Starka? Rýchlo som prešla do školy a za mnou išli všetci. Rýchlo mi otvorili dvere. Nakoniec vošiel aj Pete, Ned a Mj a išli sme do triedy. 

Prvá hodina, matematika. Zase sedím s Flashom. To bude hrozné. Ako som si predstavovala tak sa aj stalo hneď ako som si sadla, Flash mi položil jeho ruku na moje stehno. ,,Ak okamžite nedáš dole tu ruku už ju nebudeš mať." povedala som nahnevaným hlasom. Aj tak ju nedal dole. ,,Počítam do troch." zazrela som na neho a Pete si to všimol. Len kývol hlavou aby som to nerobila. ,,Jeden..." on sa len usmial a ja som pokračovala. ,,Dva..." ruky som dala v päste a on si to všimol. ,,Máš poslednú šancu Flash." On dal ruku dole a otočil sa ku tabuli. A vtedy presne začala hodina. Do triedy vstúpila učiteľka. A začala rozprávať dačo o výlete ktorý sa má konať na budúci týždeň v Pondelok. Ale zase je tu nejaký problém. A tým problémom sú peniaze. ,,V triede máme dcéru Starka ona by to mohla zaplatiť." Ozvala sa Liz. Ugh. To je tak protivný človek. Ja som sa na ňu len otočila a usmiala som sa. Ona sa víťazne usmiala a otočila sa naspäť. Učiteľka sa na mňa pozrela so otázkou v očiach. Samozrejme sa ho pokúsim presvedčiť. Ale môže sa stať, že ma pustí spolu s niekým z Avengers. 

Po náročnom školskom dni som išla s Petom ku nemu domov.  Samozrejme som zavolala mame a ona samozrejme nezdvihla. Tak som samozrejme zavolala otcovi a on mi povedal do kedy mám byť v Tower-i. "Doma" mám byť do 20:00 takže do ôsmej. U Peta som sa zoznámila s jeho tetou May. Je to veľmi milá paní. Dokonca mi dovolila ku nim chodiť častejšie. Ale dnes som tu prišla len na jednu vec. Ako vybaviť tento výlet s otcom aby tam nikto iný z Avengers nemohol ísť. Peta napadlo žeby sme povedali, že je to výmenný pobyt s ľuďmi z Paríža. Áno ideme do Paríža, do mesta lásky.  Ale mne zase došlo, že za výmenný pobyt sa nemusí platiť. Tak sme spolu sedeli na posteli a rozmýšľali sme ako to teda bude. Zrazu mi to došlo. Homecoming je jedno logické rozhodnutie keďže aj tam ideme. Poviem mu pravdu a že tam budem s Petom. Že tam nemá byť niekto kto nie je z našej školy. Presne to poviem. Povedala som svoj plán Petovi a rovno do izby vošla May. Dala nám kroasanty s nutelou a kakaom. Poďakovali sme a ona zase odišla. Ja som sa pozrela na čas. 18:30. Mám ešte hodinu a pól času. Tak sme sa najedli a zaćali sme sa učiť. 

Po hodine a štvrť učenia som si zabalila veci a išla som sa rozlúčiť. Pete sa ponúkol, že ma odprevadí. Nebolo treba tak som mu to slušne povedala obula som sa a odišla som. Po pár minútach som dostala 3 správy. Jedna bola od otca kde som pretože už bolo osem hodín a bola dosť už tma. Odpísala som mu, že som už na ceste domov a ešte mu chcem niečo povedať.  druhá správa bola od Peta, že mi veľmi ďakuje že som bola u neho doma a za príjemné rozprávanie. A posledná bola od Mj, ktorá mi ponúkla, že spolu môžeme zájsť niekedy na prespávačku ku nej domov. Samozrejme som jej odpísala, že niekedy určite. Vypla som mobil a pokračovala som v ceste domov. Domov som prišla ani nie za desať minút. Vyzula som si topánky a zviezla som sa výťahom na poschodie kde mám izbu. Prechádzala som okolo obývačky kde bola Steve a Sam. Zrazu sa tam objavil aj môj otec a začal sa pýtať.,, Kde si bola tak dlho?" ,,Zdržala som sa u Petra." ,,Prečo?" ,,Bola som sa u neho doučovať francúzštinu pretože mi moc nejde. A keď som sa chystala domov mala som na to iba pätnásť minút. A inak aj ja mám na teba otázku. Môžem?" ,,Samozrejme." ,,Takže ako začať. V škole sa na budúci týždeň koná homecoming na ktorom má ísť naša trieda do Paríža. ale máme jeden problém potrebujeme peniaze na cestu tam a naspäť. A všetci sa na mňa spoliehajú, že to vybavím. Tak zaplatíš to?" ,,Samozrejme." odpovedal s kľudom v hlase a ja som sa začala čudovať. ,,Vážne alebo si zo mňa robíš srandu?" ,,Nie prečo by som mal o tomto robiť srandu?" ,,Len mi to príde čudné ale ďakujem!" a rozbehla som sa ku nemu a objala som ho. Potom som odišla do mojej izby, prezliekla som sa a išla som spať.