My, ENERGIA

3. časť - Alison

Nie! Svetlo nie! Ja chcem spať! Počkať! Svetlo?!

Otvorím oči, a naozaj. Svetlo. V noci. Nie, to bude sen! Ach jááj. Idem znova spať!

Krik! A už sa mi vyjasnilo. No, takže toto nie je sen. Niekoho znovu unášajú. Cestou do postele, som ale prišla na to, že ten hlas ja od niekiaľ poznám. Ále, čo na tom! Zajtra aj tak nejako zistím, koho uniesli, lebo to aj tak bude vyvesené na tabuli v strede mesta.

Dobrú noc!

**************

Idem sa pozrieť na tabuľu, ale najprv sa idem ospravedlniť Drewovi, za včerajšok, no keď si na to spomeniem, nemôžem zadržať smiech a tak som ostala stáť na jednom mieste ( no skôr som sa - vďaka rehotu- váľala po zemi) a rehotala sa na polku mesta. Popri tom sa na mňa všetci pozerali, či mi nepreplo. Keď môj záchvat smiechu prešiel, poponáhľala som sa ku Drewovi. Keď som k nim prišla, chcela som zaklopať na dvere (ktoré fakt neviem ako ešte môžu držat pohromade), ale ani som sa dverí nedotkla a ony padli. Normálne spadli predo mňa. A už viem prečo môžu držať tie dvere pohromade: Lebo nemôžu! Tak toto som si pomyslela, keď sa tie dvere rozpadli. Vtip za sto bodov! No nie?

V dome bolo počuť len tiché fňukanie. Vyšla som po schodoch hore do Drewovej izby, a tam bola jeho mama skrčená na posteli, kolená až pri brade pozerala sa na fotku Drewa, a humpala sa dopredu a dozadu. Jeho otec zas sedel vedľa Pani Stanleyovej a ruku mal cez jej ramená a... plakal. Nikdy by som nepovedala, že tak silný (psychicky) človek by mohol aj plakať.

Bola som ticho, a len tak som sa na nich pozerala. Nevšimli si ma ani keď som bola na odchode a stúpila som na vŕzgajúci schod.

Išla som k tabuli, ale už dopredu som vedela, že to, čo tam uvidím, sa mi vôbec, ale vôbec nebude páčiť.

Som na mieste a nemôžem uveriť vlastným očiam. Pozerám na to meno.

Drew Stanley     Drew Stanley     Drew Stanley     Drew Stanley.......

Možno, že je to iný Drew, v meste sú možno nejakí iní Stanleyovci, ktoí by mali syna Dewa.Ale ako som sa pozrela na fotografiu, (aj keď som nechcela, lebo som vedela kto tam bude, aj keď som si to nechcela priznať) tak mi z pľúc unikol všetok vzduch, v hrdle navrela obrovská guča a z očí sa mi začali valiť slzy. Na fotke bol Drew, môj Drew. Začala som plakať ešte viac, keď som si uvedomila, že som ho mohla zachrániť. Včera, v noci. Ale ja som sa ani nepozrela von z okna. Ja som krava, a zlá priateľka. A pochopila som. Pán a Pani Stanleyovci sa psychicky zrútili.

PREČO PRÁVE DREW? PREČO NIE NAPRÍKLAD JA? PREČO? PREČO?

DREW!!!

Ak sa Vám táto časť páčila, môžete zahlasovať, dať koment, ak tak zdieľať.  Ďakujem za všetky tie videnia, a prajem Vám čistú myseľ...

:-D Milujem Vás!!! :-D

A prajem Vám čistú myseľ...