My, ENERGIA

1. časť - Alison

,,Predstav si," vravím Drewovi svojim nepríjemným humorom (ktorý je mimochodom taký otrasný, že môžete väčšinu časti tohto príbehu preskočiť, lenže, by ste o niekoľko [možno nie až tak dôležitých] vecí a informácii prišli), ,,že by prišla Becca, a začala by svoj dlhý monológ:

*Tak Drew, ehm. Nuž, neviem ako mám začať,* " už teraz sa Drew na mňa škaredo pozeral a bolo mi to také vtipné, že som skoro odpadla, ,,* Vieš, ja ehm, no, ja, odkedy som ťa prvý-krát videla v meste, som, ehm no, proste, no ja vieš, ja som k tebe vždy niečo cítila.* A ty by si hovoril: * Áno, Becca nič nehovor, ja to cítim rovnako. Ach Becca ja ťa tak milujem!* Hahahahahaha." (Tu už môžete začať čítať, lebo môj humor [viac - menej] skončil...) Bolo mi to také vtipné, lebo Becca bola Drewova ex frajerka, ktorú drew len zo slušnosti pozval na rande, lebo Drew je slušňáček, a Becca vtierka. Drew už- už vyzeral, že mi vylepí jednu takú silnú facku, že mi hlava odletí, no lenže už sme spolu tak dlho, že viem, čo mám robiť. Radšej som mu vylepila ja, jednu obrovskú pusu na líce. On sa na mňa zarazene pozrel a až keď si uvedomil čo som spravila (znovu), začal sa červenať. nie od zlosti, ale od všetkých tých pocitov a emócii, ktoré mu teraz "zvierajú žalúdok". Usmejem sa naňho a začne sa červenť ešte viac. Chvíľu sa na seba len tak pozeráme, no ale odrazu Drew prehovorí: ,,Kam sa podľa teba všetci stratili? A prečo? Sakra..." ,, Čo ja viem, veď to nemám odkiaľ vedieť! Ale tipujem že to boli FBI, lebo oni vždy všetko a všetkých potrebujú na všetko a všetkých, kôli komukoľvek, či čomukoľvek, pre vlasť, alebo len pre ich vlastné ego... A prepáč, že som si z teba robila srandu. No, len veď ty predsa vieš, ako sa mi ťažko drží na uzde môj nepríjemný humor typu: Umrela ti mama? A koho teraz budeš mať za ženský vzor? Pestúnku? Alebo nie! Otca?" Tento *vtip* som hovorila skoro všade a vždy ma vedel rozosmiať, nuž ani tentoraz tomu nebolo inak. Drew, sa odomňa takmer okamžite vzdialil, no lenčo sa vzdialil, som vybuchla do neprestajného smiechu, (až ma začalo bolieť brucho, čiže som sa musela nasilu pestať smiať) a nuž asi sa mu to zdalo nepekné a bolo mu nepríjemne a teda rovno odišiel. ,,Ahoj, zajtra Láska!" zvolala som za ním. ,,Čau! Alison."

************