Vlčie volanie

Skutočný alfa? (pokračovanie úvodnej časti)

Brit na ňu stále dosť nepriateľsky zazerala. Harper sa snažila nebrať si to priveľmi k srdcu. Tak či tak s ňou nebude musieť byť neskôr v kontakte. Dúfala, že v svorke bude viac takých ako Simon, milých a prívetivých.

Dvere na dome alfu sa otvorili pomerne rýchlo, preto Harper pristúpila bližšie, no namiesto priateľských Simonových očí čelila skenujúcemu pohľadu neznámeho chlapca. Mohol mať už najmenej devätnásť a bol vskutku impozantný.

Srdce sa jej rozbúchalo, zdalo sa jej, akoby nedokázala poriadne dýchať, keď čelila skutočnému pohľadu nemilosrdného lovca.

„Kto si?" opýtal sa jej napol arogantným tónom, ktorý ju nenechal na pochybách, že skôr bude patriť do kategórie Brit. Čo ju skutočne veľmi mrzelo.

Pod vplyvom autoritatívneho tónu jeho hlasu absolútne stuhla a nedokázala zo seba vydať ani hláska.

Brit sa uškrnula a nie veľmi šetrne položila ruku na jej plece.

„To je tá zo zrubu číslo šesť, Derek. Otec ti predsa povedať, že prijal novú vlčicu, s človekom. Alebo sa ti o tom ešte nestihol zmieniť?"

„Ešte sme spolu nehovorili, sestra."

„No už by ste mali začať. Tá vaša situácia sa akosi príliš dlho zbytočne prehlbuje. Zrejme aj preto sa rozhodol prijímať krajné riešenia."

„Neviem a nezaujíma ma to, čo chce urobiť. Tak či tak už túto záležitosť považujem za uzavretú."

„Skutočne?"

„Nevyrývaj, Brit. Hlavne nie teraz, pred cudzou osobou, ktorá nemusí hneď o nás vedieť všetko."

„Ona už nie je cudzia, Derek. Nepočul si, alfa ju prijal. Teraz v podstate patrí k nám."

„Človek k nám patriť nemôže," zavrčal nahnevane a povedal to takým spôsobom, akoby človek bola nejaká urážka.

Harper okamžite zabudla na jeho príťažlivý zjav, jediné čo chcela, bolo dostať sa od neho čo najďalej. Bol rovnaký ako chalani v ich škole. Zrejme sa ani vlci napokon ničím až tak veľmi nelíšia od bežných tínedžerov.

„Choď a povedz to otcovi, možno to bude sľubný začiatok vášho nového rozhovoru."

„To stačí, Brit! Nechaj ma na pokoji!"

Zdalo sa, že atmosféra medzi súrodencami po tomto vyhlásení akosi zhustla. Harper z toho nemala dobrý pocit, no stále sa jej nepodarilo nadviazať akýkoľvek druh kontaktu. Túžila len sklopiť zrak a čo najskôr vycúvať od týchto dvoch nahnevaných vlkov, ktorým očividne ona sama len prekážala.

Našťastie sa dvere opäť otvorili a vrátil sa Simon. Bolo to ako vyslobodenie vidieť ho konečne prichádzať s tými kľúčmi.

„Tak tu sú teda tvoje kľúče, Harper. Ja ťa radšej odprevadím späť tak či tak mám odkaz pre tvoju sestru a alfa ma požiadal, aby som jej ho odovzdal osobne."

Harper len prikývla a rýchlo ho nasledovala čo najďalej od rozhádaných súrodencov. Cítila na chrbte pohľad jedného z nich, no neodvážila sa otočiť.

Skutočne nevedela ako dlho sa jej podarí celú túto situáciu zvládať, dúfala len, že aspoň sestre pomôže pobyt na tomto mieste.