Vlčie volanie

Dar

Popoludní si radšej sedela na hornom balkóne. Cítila sa tam bezpečne a mala prehľad o tom, kto sa pohybuje v blízkosti ich zrubu. Hlavne potom ako jej sestra odišla informovať ohľadom novej práce, ktorú jej alfa ponúkol na grilovačke. Vyzeralo to tak, že majú voľné miesto v komunitnom centre, ktoré bolo pod správou syna alfu svorky. Aspoň oficiálne. No Harper si nevedela predstaviť Dereka, ako typ, ktorý dobrovoľne rieši problémy ostatných členov svorky. Vyzeralo to tak, že jediný jazyk, ktorému rozumie jej násilie.

Harper s tabletom na kolenách, čakala na jej návrat. Podarilo sa jej pripojiť na tunajšiu sieť, no bola veľmi sklamaná potom ako zistila, že svorka blokuje používanie niektorých aplikácii. Údajne to všetko robili len kvôli bezpečnosti a zamedzeniu akéhokoľvek neželaného kontaktu s lovcami. To, že bol údajne pred istým časom oficiálne podpísaný mier bola dobrá správa, no svorka bola aj tak zrejme dosť podozrievavá voči vplyvom zvonku.

Harper to vôbec nepotešilo. Dúfala, že sa jej podarí aspoň čiastočne udržiavať kontakty so starými kamoškami, no ukázalo sa, že to bude dosť zložité.

Simon jej zrejme spomínal aspoň aplikáciu, ktorú vyvinul ich technik a používala ju tu väčšina mládeže. No, keď zadala do vyhľadávača jej názov, nič sa jej neukázalo a nevedela celkom presne určiť, kde vlastne urobila chybu.

Usúdila, že najlepšie urobí, ak mu napíše, aby mu jej názov poslal do správy. No jej pokus čokoľvek mu poslať prerušil ženský krik, ktorý nebolo možné prehliadnuť.

Zdalo sa jej, že počuje kričať svoju sestru, dosť ju to znepokojilo a chcela hneď vedieť, čo sa deje. Charlotte stála s alfom neďaleko ich zrubu.

Len nedávno im priniesli ich veci. Sestra jej však ešte nedovolila nič vybaľovať a spomínala jej aj, že sa tu zastavia nejakí miestni chlapci, aby im pomohli s poličkami, ktoré sa im nepodarilo celkom zložiť. Teraz ju však omnoho viac zaujímalo to, čo sa stane, ak sa člen svorky rozhodne vzoprieť alfovi. Charlotte bola našťastie v poriadku a celá, čo Harper aspoň trochu upokojilo. A alfa sa zrejme ani len nesnažil ju fyzicky napadnúť. No vyzeralo to tak, že spolu v žiadnom prípade nevedú len obyčajnú zdvorilostnú konverzáciu. Harper by takmer prisahala, že sestra sa teraz skutočne menila na nahnevanú vlčicu. Nechcela počúvať, no nebolo možné prehliadnuť sestrin nahnevaný hlas.

„Nie, v žiadnom prípade nechcem o tejto veci nič počuť."

„Charlotte, naozaj sa nemusíš ničoho obávať. Je celkom prirodzené, že sa niečo také stalo."

Snažila sa potlačiť tú časť nej samej, ktorej sa celkom pozdávala predstava, že by sa aj sestra presvedčila o tom, že toto miesto v žiadnom prípade nie je vhodné pre nich.

Pre každý prípad chcela ísť za nimi, aspoň aby sa jej podarilo zmierniť napätie, preto sa rýchlo vrátila späť do izby, zbehla po schodoch a otvorila vchodové dvere.

Pri nohách sa jej zrazu motal malý biely psík. Podobný tomu, ktorý sa jej tak veľmi páčil v meste, no sestra nechcela riskovať, že by ich domáca mohla vyhodiť.

„Ahoj, maličký, kde si sa tu vzal?" sklonila sa k nemu a vzala ho do náručia. Trochu sa chvel, keď ho držala vo svojom objatí.

Nemal známku, čo však ešte nič nedokazovalo, pokojne mohol patriť niektorému z miestnych. Aj keď to znelo zvláštne predstaviť si, že nejaký vlkolak by sa rozhodol vlastniť psa.

Práve, keď sa konečne chcela dostať k sestra, videla ako sa Charlotte vracia k chatke. Ešte stále vyzerala dosť nahnevane.

„Stalo sa niečo? Prečo ste sa hádali."