Vlčie volanie

Spln

„Zlatko, naozaj budeš v poriadku?" opýtala sa jej Charlotte už najmenej po tretí raz.

„Áno, neboj sa."

„Už máš pripravenú tašku?"

„Áno, vzala som si všetko, ďakujem."

„Výborne."

Harper už od rána nemala dobrú náladu. Hlavne potom ako jej sestra chválila Dereka a jeho kamaráta. Odviedli skutočne dobrú prácu, no nič to nemohlo zmeniť na tom, ako zle sa cítila potom ako s ňou naposledy hovoril. Neodvážila sa jej nič povedať, naozaj to veľmi chcela urobiť, ale vždy, keď sa o to pokúsila prepadli ju obavy, že Charlotte si bude chcieť okamžite zbaliť veci a odísť. Toho sa bála asi najviac, lebo si pamätala aké to bolo, keď bola úplne sama. Počas tých pár dní bola jej sestra ako vymenená, opäť plná života, opäť šťastná. Harper nechcela, aby sa vrátila tá temnota, ktorá ju prenasledovala predtým. A bola preto ochotná bojovať aj so svojím vlastným strachom.

Simon jej pomohol aspoň čiastočne sa upokojiť, ale po jeho odchode začala opäť premýšľať.

Nateraz skôr čelila nepríjemnej podráždenosti a nič na tom nezlepšil fakt, že dnes v noci mal prísť prvý spln.

Sestra jej oznámila, že kvôli jej bezpečnosti nebudú môcť ostať v jednej chatke. Predtým to Charlotte riešila tak, že Harper poslala ku kamarátke Alice, čo bolo jedno z tých príjemnejších riešení. Celkom zabudla na to, že tu to už nebude možné.

Najbezpečnejšie pre ňu vraj bolo, aby ostala zavretá vo svojom zrube, ktorý bol celkom na okraji. Keďže spln vraj patrí ku kritickým obdobiam, kedy je vlčia stránka ich osobnosti najsilnejšia.

Alfa údajne sľúbil, že nedovolí členom svorky zdržiavať sa v blízkosti jej chatky, no nevedela si predstaviť, akoby mohol niečo také skutočne ustrážiť. Harper však napriek svojím obavám dúfala, že bude len pokojne spať až do ďalšieho rána ako zvyčajne. Okrem toho nebude úplne sama, Dar predsa ostane po celý čas s ňou. Snažila sa samú seba presvedčiť, že to bude musieť stačiť.

„V chladničke máš ten čerešňový koláč."

„Ďakujem, si zlatá."

Sestra sa k nej ešte raz sklonila a objala ju.

„Mám ťa veľmi rada, Harper, nezabudni na to," sestra sa s ňou vždy tak lúčila, hlavne vtedy, keď odchádzala počas splnu. Už sa jej aj párkrát pýtala na to, či ju niečo netrápi, no Harper ju vždy odbila s tým, že si len ešte nezvykla.

„Bude to v poriadku, ver mi a Charlotte, aj ja ťa mám veľmi rada, ani ty na to nezabudli," snažila sa do svojho hlasu dostať pokojnejší tón a nevydesiť sestru na smrť ešte skôr než to bude skutočne potrebné.

No aj tak sa istý čas cítila nepríjemne, hlavne potom ako sa dvere so sestrou napokon zavreli.

Hneď k nim priskočila a poriadne zamkla obe závory. Potom vyšla hore do svojej izby spolu s Darom a aj tam sa radšej chránila zamknutými dverami, prisunula k nim pre istotu aj jednu z políc.

Keď bola s touto svojou malou barikádou spokojná, posadila sa na posteľ a začala sledovať romantický seriál, ktorý jej predtým odporučila jedna z bývalých kamarátok.

Dar sedel pri nej, hladkala ho, túlila sa k nemu. Trochu viac znervóznela až potom ako slnko definitívne zapadlo.

Zavrela okno, vrátil sa k počítaču a sledovala ďalšiu časť. Dnes jej ani len neprekážalo, že musí čítať titulky, potrebovala niečo, na čo by sa mohla sústrediť, kým sa vonku svet menil na ich územie.

Okolo polnoci, keď dokončila sledovanie piatej časti seriálu Čo sa deje so sekretárkou Kim? Počula ako sa v obývačke rozbilo sklo. Od strachu sa nedokázala ani len pohnúť.

Dlho trvalo, kým sa vôbec odvážila pristúpiť k dverám. Dar našťastie neštekal, čo ju aspoň čiastočne upokojilo. A z domu nezaznievali žiadne ďalšie zvuky, ktoré by nasvedčovali tomu, že sa niekto alebo niečo dostalo dovnútra.

„Je tam niekto? Nebojím sa vás, tým si buďte istý!" kričala napriek tomu, ako veľmi sa obávala možnej odpovedi. Tá však neprišla a ona vzala do náručia Dara, aby sa aspoň trochu upokojila.

***

„Tak už som tu, sestrička," počula ako jej Charlotte pošepla, potom ako sa konečne začala prebúdzať.

Nevedela kedy presne zaspala, dlho stále pri dverách a potom sa ešte aj prechádzala. Zamierila dokonca aj k oknu, aby si overila, že niekto nestojí pred domom. No nič okrem toho zvuku rozbíjajúceho sa skla nepočula. Neodvážila sa opustiť izbu. Príliš sa obávala toho, že by tam predsa len mohol niekto byť.

„Som veľmi rada, že si sa už vrátila."

„Mrzí ma, že som ťa musela nechať samú, nabudúce sa pokúsim urobiť to inak. Hlavne potom, ako som videla to okno."

„Naozaj je rozbité?"

„Áno, žiaľ je to tak. No je to zvláštne, večer bola svorka kompletná. Boli sme na nočnom behu Cítili sme jeden druhého."

„A Derek, aj on bol s vami?"

„Myslím, že áno, ale on väčšinou svoje myšlienky zakrýva pred ostatnými. Preto si nie som istá, či bol súčasťou nočného behu po celý čas.  Povedali mi, že alfa vlci, to tak robia bežne, že na tom nie je nič nezvyčajné."

„Možno to bol on," nechcela nikoho predčasne obviniť, no bolo to prvé meno, ktoré jej s niečím takým napadlo. Simon jej síce povedal, že jeho agresia by nemala byť namierená proti nej, ale kto iný by sa pokúšal ju zastrašiť takýmto spôsobom.

Členovia svorky ešte tak či tak nevedeli, že ona je jeho partnerkou, Derek sa s tým ešte nikomu nepochválil.

„Prečo si to myslíš?"

Nemohla pred sestrou ďalej tajiť pravdu, už definitívne stratila trpezlivosť.

„Pretože včera mi povedal, že som jeho partnerka a ja som zrejme nezareagovala podľa jeho očakávaní."