Hry o život: Poslanie

Porota

„Dnes musíte zapôsobiť na porotu."
„To zvládneme."

Ako sme tak sedeli v "čakárni" a čakali kedy nás zavolajú, tak sa nám prihovoril 15 ročný chlapec zo štvrtého kraja.
„Vy ste ten brat a sestra, čo sa majú tak radi?"
„Áno, prečo?"
„Môj brat má 18, ale nemá ma rád.. Kebyže ma má rád, tak sa dobrovoľne prihlási namiesto mňa.. Ale neurobil to, aby si zachránil vlastný krk..!"
„Ale určite ťa má rád."
„Nie, on má rád iba seba a svoj vzhľad!"
„To mi je ľúto.. V čom si dobrý?"
„Viem dobre zaobchádzať s ohňom a som rýchly."
„No vidíš, tak to si dosť šikovný na to, aby si prežil!"
„Tak, ďakujem!"
„Thomas Hriterr." Povedal mierotvorca a pozrel sa na malého chlapca pri nás.
„Tak ja už idem, ahojte."
„Ahoj!"
„Milý chlapec."
„Áno, pripomína mi teba, keď si bol ako on."
„Heh.." Pousmial sa a bol naďalej ticho.

„Wendy Starlingová" prešiel hlas cez otvorené dvere a ja som podišla k nemu.
„Poď ku nám a ukáž čo vieš.."
Prišla som k šípom a začala strielať.
Stred. Brucho. Stred. Noha.
„Ďaľší!" Zakričala porota.
„Veľa šťastia, Jasper."
„Ďakujem, Wendy."

„Poďte už bude vyhodnotenie!" Privolala nás Karlia k telke.
„Thomas Hriterr 7 bodov!"
„Leila Poverdová 9 bodov!"
• • •
„Wendy Starlingová 8 bodov!"
„Jasper Starling 10 bodov!"
• • •
„Tak a to boli vešetci 'bojovníci'. Želáme im šťastie pri zajtrajšiom začiatku hier!"

„To si sa moc nepochlapila, Wendy.."
„Bola som nervózna, ale Jasper to zvládol super. Som na teba hrdá."
„Ďakujem, Wendy."