Hry o život: Poslanie

Big Finale Part 3.

Po dočítaní listu sa mi rozklepali ruky. 'Čo budem robiť? Za všetko môžem ja a iba ja! Čo som to urobila?!' Mala som slzy na krajíčku, ale v tom ma niekto chytil za rameno. Bol to Claude.
„Nič si z toho listu nerob. Tvoj brat je srab a idiot!"
„Nie... Môj brat má pravdu... Za všetko môžem ja!"
Akonáhle som to dopovedala som sa s plačom rozutekala niekam do neznáma.
„Wendy stoj!"
Kričali na mňa, ale ja som nezastavila. Nemala som dôvod. Bezomňa im bude lepšie.

Už sa zotmievalo a ja som nevedela kde som. Sadla som si na veľký placatý kameň. Dívala som sa na zamračené nebo a premýšľala nad tým, čo ďalej. Zavrela som oči a zaspala.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Ráno som sa zobudila na silné svetlo dopadajúce na moju tvár. 'Wau, nič ma cez noc nezjedlo.. Počkať.. Toto miesto poznám. To je ten kameň kde sme sa s Jasperom pohádali a on odišiel. Hmm..' Zodvihla som sa a hneď som vedela kam pôjdem. Vybrala som sa rovno cez les.

Chvíľu to trvalo, ale dorazila som. Bolo už skoro poludnie a ja som čakala na začiatočnom poli. Pravdepodobne na moju smrť, ale čo iné si zaslúžim po tomto všetkom? Posadila som sa na zem a hrala som sa so steblami trávy. Bolo veľmi divné, že sa za tú dobu nič nestalo.
„Wendy tu si!"
Začula som veľmi známy hlas. Otočila som sa a tam stáli Claude a Zack.
„Čo tu robíte? Nemáte tu čo byť! Rýchlo bežte preč pokým vás nezabijú aj so mnou!"
„Nie! My nikam nejdeme!"
Povedal Zack sebaisto. Nikdy som ho takéhoto nevidela. Vždy bol ten tichý, bojazlivý Zack, ale teraz bol iný. Mal iskru v očiach. Bol pripravený bojovať.
„Presne tak."
Zabučal Claude. Ten bol povíšenecký ako vždycky.
Posadili sa vedľa mňa. Spolu sme čakali na koniec...

Po asi dvojhodinovom čakaní sa objavili Jasper a jeho parta.
„Ale, ale oni prišli."
Povrchne povedal Jasper so smiechom v reči.
„Prišli osláviť svoj koniec. Hahhahahaa!"
Chichotala sa Kate. Jef a Misha sa iba prizerali.
„Ticho!"
Ohriakol Jasper, Kate. A ona hneď stíchla.
'Jasper sa chová ako ignorant. Nechápem, že sa k nim pridal iba pred chvíľou a nechajú ho veliť'
„Keďže ste dorazili. Spravíme si teraz takú malú dohodu. Vyberieme si zbrane. Nie hádzacie. Postavíme sa a na povel to tu ukončíme raz a navždy!"
„Ale takto sme sa nedohodli Jasper!"
Vyštekoľ na neho Jef.
„Povedal si predsa, že keď nás budeš viesť, tak ich zničíme hneď ako sa s nimi stretneme!"
Kričal ďalej.
„No, tak som to cestou pozmenil. No a? Je to hra. Hra, kde prežije najsilnejší."
Zaločil si ruky na prsia. To už, ale Jef nezniesol a skočil na neho. Začali sa biť.
„Si obyčajný hajzel a podvodník!"
„Ty si slaboch, čo sa bojí prehry!"
„Nevylezieš odtiaľto živý!"
Kričali po sebe. Zatiaľ ako sa mlátili.
„Prestante vy dvaja!"
Okrikovali ich Kate a Misha.
"Booom"
Vystrelil kanón. Pozrela som sa kto to bol. Jef. Rýchlo som sa pozrela dolu na nich. Môj brat mal v ruke nôž, s ktorým zapichol Jefa.
„Zbláznil si sa?!"
Vykríkla Misha.
„Ooo bože. Jef ooo bože. Ooo bože nie. Jeeeef!!"
Kričala hlasnejšie a hlasnejšie.
„Toto nemá cenu ďalej sledovať. Ja navrhujem útok. Teraz."
Zašepkal Claude.
„Súhlasím."
Pritakal Zack.
„Dobre. Tri, dva, jeden, ÚTOK!"
Zaútočili sme na nich. Mlatili sme sa. Rezali, škriabali, dusili.
"Booom!"
"Booom!"
"Booom!"
Boli to Kate, Misha a Zack. Môj brat ma buchol pesťou. Spadla som. Rozbolela ma hlava.
"Booom!"
Všetko sa mi motalo. 'Čo sa deje?' Rýchlo som sa dvihla. Môj brat stál s krvácajúcou rukou nad mŕtvym Claudom.
„Prečo si ma nezabil ešte predtým ako Clauda?"
„Aaach. Ja neviem. Asi preto... Že som si ťa chcel vychutnať ako poslednú!" Skočil po mne. Začal ma škrtiť. V panike som ho kopla do (ehm) mužského prirodzenia.
„Jaaau!"
Zakričal hlasno. Načiahla som sa po nôž. 'Fuuh. Len ja a môj brat. Buď ja alebo on. Prečo sme sa nemohli držať plánu ako predtým a byť ako Katniss a Peeta. Možno by nás vyhlásili za víťazov oboch..' Pozrela som sa na neho, ale nedokázala som to urobiť. Ležal na zemi. Okrem toho že ho bolelo prirodzenie. Krvácal z ruky. Vyzeralo to že má pretnutú tepnu. V tom som zacítila prudkú bolesť na lítku. Bolo to ako keby vám niekto prepichol lítko a napustil doň jed. Áno jed. Keď som sa otočila plazil sa tam spokojný had. Bol obrovský. Moje lítko malo v sebe dve diery po jeho obrích tesákoch, ktoré sa pomaly sfarbovali do fialova až čierna.
„Ehm, ehm."
Ozvalo sa z ampliónu kto vie kde.
„Wendy. Posielame ti lekárničku. Máš v nej silný obväz na zastavenie krvácania a aj injekciu na hadí jed. Problém je ale ten, že týmto dokážeš zachrániť buď seba alebo svojho brata. Vyberaj rozvážne."
'Robia si srandu? Toto nemôžu myslieť vážne. Wendy vyber si. Zelená alebo fialová? Bože asi ma porazí. Aaaahh! Strašne to bolí.'
Vedľa mňa pristála krabička. Otvorila som ju a naozaj tam bol obväz a injekcia.
„Wendy rýchlo! Jed ťa usmrtí asi tak o minútku a tak isto vykrvácanie, tvojho brčeka!"
'Ešte toto mi tu chýbalo.'
Pozerala dom sa do lekarničky ako teľa na nové vráta. 'Brat ma opustil, zvalil všetku vinu na mňa. Prečo by som ho mala zachrániť?!'
Rýchlo som schmatla injekciu. Pozrela som sa na svoju nohu a potom na brata. V tomto momente som sa načiahla s rukou s injekciou a zahodila som ju.
„Čo to robíš?"
Pýtal sa plný bolesti môj brat.
„Bol si ku mne hnusný. Asi som si to aj zaslúžila, ale ešte stále si môj malý braček. Tieto hry z teba urobili chlapa. Využiješ to lepšie ako ja. Pozdrav otca a postaraj sa o neho."
Silno som mu obviazala ruku a jeho krvácanie skončilo. Zato ja som upadla do nekonečného spánku. Nie je to bolestivé. Ani nič také. Je to ako keď zaspávate. Až na to, že sa už nezobudíte. Čo som si, ale uvedomila v ten moment bolo to, že to takto malo dopadnúť už od začiatku. Všetky katastrofy sa stali mimo nás. Až nakoniec sa pre dobrú show mala stať tragédia a rozhodnutie medzi sestrou a bratom. Kto prežije pre POSLANIE?