Hry o život: Poslanie

Big Finale Part 2.

Zobudili sme sa pekne v teplúčku pri už zhorenom ohnisku. Ja som sa zobudila ako prvá, tak som išla nazbierať trochu dreva, aby sme si upiekli raňajky.

Keď som sa vrátila, už boli všetci hore a ešte chytali ďaľšie ryby. „Drevo na ohník!"
„Konečne.. Už som sa bál, že to budem musieť jesť surové." Claude chytil rybu do ruky a urobil znechutený pohľad. Ja som sa na neho pozrela tým pohladom 'ako vážne?' a on iba sklopil zrak a sadol si.

Po jedle sme ja, Claude a Zack išli zobrať všetky veci, aby sme sa mohli presťahovať spoza vodopádu niekam inam. Bolo to aj hlavne kvôli tomu, že len tak čírou náhodou sa tá jaskyňa zmenšila. Dnes tam už skoro nič nebolo, iba malá diera, z ktorej sme si pobrali veci a vrátili sa. Keď sme však prišli naspäť dole, tak tam nikto nebol. „Linn?" Zakričala som.
„Linn?!" Žiadna odpoveď. Išli sme teda do lesa, ktorý bol už všade. Ročné obdobia sa zcvrkli a všade bol iba les, čo predtým slúžil ako hranice medzi častami a začiatočným polom.

Po asi pol hodine hladania sme sa utáborili a upiekli si obed zo zostávajúcich rýb, čo sme si nabalili.
„Už nám zostali ryby iba na obed a na večeru.." Preťal ticho Zack.
„Niečo nájdeme. Les je plný jedla." Povedal Claude, ale stále znel naprudene.
„Tým by som si nebola taká istá." Namietala som.
„A to zase prečo?" Zvýšil hlas.
„Sú tu jedovaté kríky, nie sú tu skoro žiadne zvieratá, jedine ak-tak také, čo ťa roztrhnú v zuboch na polku."
„Ja sa takýchto zvierat nebojím. Však nech si po mňa dojdú."
„Aby si sa nečudoval.." Zašomrala som si len tak pre seba, aby to nepočul, lebo by sa zase naštval a kto má náladu ho upokojovať?

Poobede sme sa posunuli ďalej v hľadaní.
„Linn! Linn! Liiiinn?! Linn kde si?.." Už sme strácali nádej, že ju nájdeme.
„Kde do riti je?" Pokrútil hlavou Claude.
„Netuším, ale už ideme hádam dve hodiny a nič!" Zašomral Zack.
Zrazu som čosi zahliadla. „Počkajte.." Natiahla som ruky a zastavila ich s nimi.
„To je Linn!" Rozžiarili sa mi oči a bežali sme ku nej. Čím viac sme sa približovali, tým nám to viacej dochádzalo. Neodpovedala nám, lebo je mŕtva..
Pri nej ležal papierik napísaný červeným písmom. Podla vône to bolo jej vlastnou krvou. Bolo tam napísane:

"Bolo veľmi zaujímavé pozorovať ako ste sa napchávali rybkami pri jazierku. Čo Wendy? Našla si si náhradu za Toma? Claude ja poriadny chlap, to sa nezapiera, ale tak rýchlo zabudnúť na chudáka Toma.. Si celkom obyčajná sviňa. Linn je mŕtva tiež iba kvôli tebe. Prečo? Aby si videla čo spôsobuješ ľudom. Ak nie ste rozklepaní ako malé dievčatká, tak sa stretneme zajtra napoludnie na začiatočnom poli. S pozdravom Jef, Misha, Kate a milovaný braček Jasper. Nechýbaš mi sestrička ;)"