Hry o život: Poslanie

Deň 7.

Ďaľší deň utrpenia je tu.. Zobudil nás plyn, ktorý vychádzal zozadu jaskyne, kde sme spali. Bol to nejaký jedovatý plyn, ktorý keď sa nás dotkol tak som si tú časť tela necítila. Rýchlo som zobudila brata a odišli sme odtiaľ. Zle sa mi odtiaľ vychádzalo kedže som si necítila nohu a bratovi kvôli ruke, ale nakoniec sa nám podarilo uniknúť. „Necítim si ruku." Smutne sa pozrel na svoju ruku. „Ja zase nohu." Pomaly sme sa odpratali ďalej a sadli sme si do trávy.

Po asi polhodinke sme zase začali cítiť svoje končatiny a išli sme sa porozhliadnuť. „Asi sa pánovy, čo riadi hry nepáčilo, že sme dlho v tej jaskyni a pustil na nás plyn.." Preťal ticho bratov hlas. „Asi hej, boli sme tam asi štyri dni."
„Rád by som vedel, kde sú ostatní."
„Buď sú niekde zalezení alebo tu niekde číhajú na nás."
„Pozri! Tam je nejaký kameň. Vyšplhajme sa naň a poobzerajme sa." Ukázal na taký väčší kameň. Prišli sme k nemu a začali rozmýšľať, ktorou stranou sa tam vyšplháme. Nakoniec sme našli malý výklenok, vďaka ktorému sme sa vyšvyhli hore. Obzerali sme sa všade okolo.
„Nezdá sa ti ten priestor menší?"
„Máš pravdu, je to tu menšie. Pozri! Hentam kde bola jarná časť, tak po nej nezostalo skoro nič. A jeseň je tiež už o dosť menšia."
„To je zaujímavé. Čím nás je menej a čím sme tu dlhšie, tak to zmenšujú, aby sme sa skôr stretli a pozabíjali."
„To je dobrý postreh braček."
„No, tak na čo iné by to asi robili?"
„No presne. A zmenšili tie najlepšie časti. Zimu a leto nechali. Mám teraz pocit, že nám to tu naozaj chcú zhoršiť. Vôbec si, ale nepamätám kde sa má teraz stať kalamita.."
„To bude teraz dosť nevyspytatelné. Je to tu čím ďalej tým horšie.."
„A čo si čakal..?"
„Práveže som bol s tým zmierený, že je málá pravdepodobnosť, že prežijem."
„Prosím ťa, netrep!"
„Ja netrepem! Je to pravda a ty to vieš!"
„Pozri. Je mi jedno, čo hovoríš, ale umrieť ťa nenechám! Je ti to jasné?"
„Hej.. Ale aj tak si nemyslím, že to.."
„Už prestaň! Skús myslieť pozitívne."
„Hej ako Tom. A nakoniec ho zabili. To si ešte vravela, že nás nenecháš umrieť. Houby! Ako si nechala umrieť Toma, tak necháš aj mňa.."
„Čo si to povedal?"
„Že za Tomovu smrť môžeš len a len ty! A nikto iný! Tvrdila si ako nás ochrániš a nakoniec to dopadlo takto. Tom je mŕtvy a o chvíľu umrieme aj my!"
„Vieš ty čo, keď si taký chytrý, tak si nájdi nejakého znalého profíka a pozabíjaj tu všetkých aj sním a vyhraj si to tu!"
„A vieš, že to aj urobím?"
„Tak to urob, keď si taký múdry!"
„Dobre, čau!"
„Čau!"
Otočil sa, zoskočil z kameňa a stratil sa v lese. Ja som si ľahla a pozerala sa na oblohu..